BRATISLAVA. Pracovať pre dobrú vec zadarmo. Podeliť sa o to, čo vieme bezplatne. Venovať dve-tri hodinky svojho voľného času práci bez nároku na finančnú odmenu. Stráviť víkend zbieraním smetí. Aj takto vyzerá život dobrovoľníkov.

Dobrovoľnícka práca je dôležitým prvkom neziskového sektoru, vysvetľuje Zuzana Mačurová z neziskovej organizácie LEAF. Neziskový sektor funguje podľa nej v niektorých oblastiach inak ako biznis. „Veľa neziskových organizácií založia nadšenci, ktorí investujú veľmi veľa energie do svojho nápadu, veľa vecí robia na kolene systémom pokus-omyl,“ hovorí. Zvážiť si podľa Mačurovej  treba hlavne čas. „Stáva sa, že sa dobrovoľník prihlási na projekt, nadviaže spoluprácu s organizáciou a po čase sa prestane ozývať, pretože zistí, že mu to časovo vôbec nevyhovuje,“ priznáva.

 

Bratislavská Zelená hliadka.

 

Vyzbierané ulice a aktívni rodičia

Čisto na dobrovoľníckej práci funguje napríklad bratislavská Zelená hliadka. „Za našu činnosť nie je ani jeden z nás finančne odmeňovaný bez ohľadu na množstvo času a energie, ktorú do našich aktivít vkladá,“ hovorí zakladateľ Zelenej hliadky Matúš Čupka a odhaduje, že týždenne tomu ľudia venujú sedem až osem hodín práce.

Dobrovoľníci čistia a asfaltujú ulice, likvidujú čierne skládky, riešia nesprávne zaparkované autá či premnoženú reklamu v meste. Podnety dostávajú od ľudí cez sociálne siete. „Zvyčajne sa nám kalendár plní na týždne až mesiace dopredu,“ hovorí.

Dobrovoľníkov využíva aj rodinné centrum Ráčik v bratislavských Krasňanoch. „„Odhadujem, že priemerne venuje dobrovoľník práci v centre okolo 10 až 15 hodín týždenne,“ hovorí jeho štatutárna zástupkyňa Andrea Čabáková. Zväčša ide o mamy na materskej alebo na rodičovskej dovolenke, no medzi členmi majú aj jedného muža, dodáva. Starajú sa o bežný chod centra, jeho riadenie či organizovanie aktivít, vysvetľuje.

 

Zelená hliadka.

 

 

Muži aj ženy rovnako

Čupka si myslí, že na spoločensky zodpovedné aktivity zostáva ľuďom málo času, viac ho venujú budovaniu kariéry alebo rôznym pôžitkom. Či počet aktívnych ľudí stúpa, posúdiť nevie. „Sociálne siete sú trošku klamlivé, aj pred nimi tu bolo množstvo aktívnych ľudí, len sa o nich nevedelo,“ myslí si.

Zapájajú sa podľa neho najrôznejší ľudia, čo sa týka veku, pohlavia či povolania. Aktivity sú nastavené tak, aby si nevyžadovali špeciálne nástroje, skúsenosti či vzdelanie, vysvetľuje.  „Fyzicky náročnejšie aktivity v dielni či na čiernych skládkach lákajú skôr mužov, aktivity v záhradke či uličné smeťozbery zase dámy,“ hovorí.

Záujem mužov a žien o dobrovoľnícke pozície je aj podľa Mačurovej vyrovnaný. Pre ženy sú zaujímavejšie tie z oblasti ľudských zdrojov. Na IT alebo business development sa hlásia viac muži.

 

 

 

Odborné rady zadarmo

Program expertného dobrovoľníctva, ktoré LEAF zastrešuje, sa podľa Mačurovej špecializuje na mladých profesionálov so záujmom o neziskový sektor. Nábor nových dobrovoľníkov do programu ľudí prebieha do polovice apríla konca marca, ďalší bude opäť v septembri.

Je to podobné, ako keď sa hlásite do bežného zamestnania. Keďže ide o dobrovoľnícke pozície pre odborníkov na určité oblasti, nutnosťou je životopis a telefonický alebo osobný rozhovor. Podmienkou sú podľa nej minimálne trojročné skúsenosti v tom-ktorom odbore. Neodmietnu však ani skúsenejších expertov – tí sa stanú mentormi buď priamo vedenia tej-ktorej neziskovky alebo pomáhajú mladším dobrovoľníkom, vysvetľuje.

Ako senior mentor pre oblasť marketingu pracovala dobrovoľne sedem mesiacov pre niekoľko neziskových organizácií Jana Ohrablová z Bratislavy. Bola medzi nimi i Nadácia Provida, ktorú si vybrala z ponuky LEAF-u. „Chcela som si vyskúšať niečo iné, kde však môžem uplatniť niečo z toho, čo viem,“ hovorí. Mala pocit, že pohľad človeka z oblasti biznisu môže byť pre tretí sektor užitočný.

 „Určite by som do toho šla opäť. Nazrieť do sveta NGO a priniesť tam niečo z biznisu bolo obojstranne užitočné,“ hovorí. Hlavný prínos práce vidí v zaujímavých stretnutiach. „Stretla som úžasných ľudí, ktorí vedia čo a prečo robia a sú tak užitoční pre svoju komunitu,“ vysvetľuje.

 

 

Začať treba s malými vecami a hneď

Martin Maštalír z Trenčína sa dobrovoľníckym aktivitám venuje už od roku 2002, individuálne alebo cez Trenčiansku nadáciu. „Spolupráca vznikla veľmi spontánne v rámci lokálpatriotizmu,“ vysvetľuje. Keďže vtedy pracoval vo finančnom sektore, dozeral na správu finančných prostriedkov. Neskôr sa už ako člen správnej rady zameral na chod a správu nadácie. Zodpovedal aj za komunikáciu a marketing.

Aktuálne pracuje ako dobrovoľník pre Asociáciu samaritánov ako projektový manažér pre konkrétnu službu.

„Chcel som urobiť aspoň niečo, aj malé a pomôcť ľuďom či organizácii alebo dobrému nápadu,“ hovorí. Čakať na veľké veci podľa neho netreba – treba začať s malými a ihneď.

Jeho posledná dobrovoľnícka práca súvisí s neziskovou organizáciou LEAF v programe, ktorý poskytuje odborníkov, čo bezplatne pomôžu zlepšiť fungovanie zapojeným organizáciám z tretieho sektora. „Je to ako druhé zamestnanie, ale cieľom nie je zarobiť, ale pomôcť,“ hovorí. A tiež sa tešiť z dobre vykonanej práce, dodáva.

 

Dobrovoľníčka Danka Valková. 

 

Stará mama

Bratislavčanka Danka Valková pôsobí v neziskovom sektore už od polovice 90-tych rokov. „Pôsobila som vo viacerých NGO, ktoré sa snažili posilniť demokratické princípy na Slovensku,“ hovorí. Išlo napríklad o Občianske Oko, Občan a demokracia. V súčasnosti participuje na projekte Aliancie Fair Play.  

V posledných rokoch sa zapojila do Projektu Źivot. Stretnúť ste ju mohli ako dobrovoľníčku napríklad na Zóne bez peňazí koncom februára v bratislavskej Dúbravke.

Práve tam si vyslúžila prezývku stará mama, keďže väčšina ľudí v Projekte Život je vo veku jej dcéry. Jej poslaním sa tak stala práca s deťmi – a vznikol samostatný Projekt Život deťom.

Od mája otvára detský stacionár Stará Mama Deťom. „Chcem ponúknuť priestor v našej záhrade a časti domu v širšom centre Bratislavy na rôzne aktivity s deťmi,“ hovorí. Ponúkne tu aj neziskové aktivity ako poradňu detskej psychologičky, kurz nosenia bábätiek a tvorivé dielne.

Práca dobrovoľníčky jej dáva pocit, že tu nie je zbytočne. V pomoci ľuďom sa našla a samu seba tak vidí ako celoživotnú dobrovoľníčku. „Je to naozaj úžasný pocit, keď si človek uvedomí, že deň prežil užitočne,“ hovorí.