Poučovanie, obviňovanie, časté ponižovanie, zľahčovanie. Psychické násilie môže mať každodenné prejavy, ktoré začneme vnímať, až keď neprestávajú.

“U nás to bolo na začiatku o blbostiach, o množstve naschválov. Keď sme prvý raz volali políciu, spustila to trápna situácia – doťahovanie sa o hlasitosti televízie. Vyzerá to najskôr ako hlúposť, no keď to prejde do odstrkovania sa od televízora a vytláčania z izby, zrazu sa správate tak, akoby vám išlo o život,” opisuje psychické násilie, ktorým si prešla, bývalá moderátorka detskej relácie Od Kuka do Kuka a dnes realitná maklérka Patrícia Jarjabková.  

Jarjabková: Keď nemôžete zaspať

S odstupom rokov opisuje Patrícia Jarjabková psychické násilie takto: “Povedala by som, že ide o všetko, čo zasahuje do vášho osobného priestoru, do vášho pocitu bezpečia. Keď máte strach zaspať, i keď sa vlastne zaspať celkom nedá. Tam všade je to o psychickom násilí,” hovorí v článku, ktorý napísala pre neziskovú organizáciu Centrum Slniečko. Centrum na Valentína spustilo kampaň Bez modrín, aby upozornilo na domáce násilie, ktoré sa v časoch pandémie ukázalo ako veľký problém.  

Ľudia, ktorí sa v násilných vzťahoch ocitnú, často ani nepredpokladajú, že by ich partner alebo člen jednej domácnosti mohol disponovať sklonmi k tyranii. Existuje určitý model správania, na základe ktorého sa dá odhadnúť, že človek môže byť násilný. 

Násilník sa snaží osobu čo najviac izolovať doma, snaží sa zabrániť kontaktu s rodičmi, priateľmi či kolegami a nárokuje si moc. Avšak laici si tieto náznaky vôbec nemusia všimnúť. 

Psychické týranie je najčastejšie domáce násilie 

Domáce násilie nie je iba o modrinách. Pod pojmom domáce násilie sa rozumejú násilné akty, ktorých cieľom je ovládať alebo utláčať inú bytosť a to rôznymi metódami. Nepredstavujme si pod tým útoky, ktoré po sebe zanechávajú poškodenia na tele. Ide aj o obmedzovanie ekonomickej slobody, psychického týrania či nárokovania si bezpodmienečnej oddanosti obete. 

Štatistiky dokonca ukazujú, že psychické týranie je najrozšírenejšie spomedzi všetkých foriem domáceho násilia. Zo skúsenosti to potvrdzuje aj vedúca Národnej linky Mária Víteková, vedúca Národnej linky pre ženy zažívajúce násilie (dostupná nonstop na čísle 0800 212 212), ktorá udáva, že najviac klientiek ohlasuje práve psychické násilie. Sú prípady, keď si ženy vlastne ani neuvedomujú, že sa v obdobnom vzťahu nachádzajú. Preto, ak zavoláte na Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie, najprv spoločne s vami identifikujú vašu situáciu a jej závažnosť. 

O pomoc volajú ženy niekedy až v momente, keď sa skutočne cítia byť ohrozené a sú v nebezpečenstve. „Máme aj krízové telefonáty, kedy je žena po útoku a nevie, čo má robiť. Tam im asistujeme s privolaním polície, ak samotná žena súhlasí.“ dodáva Víteková. 

Domáce násilie sa týka hlavne žien 

Verejné dáta odhaľujú, že najviac sú domácim násilím zasiahnuté ženy. Už ste sa stretli s údajom, že na Slovensku zažila násilie každá tretia žena, či už fyzické alebo sexuálne, z čoho v každom piatom prípade išlo o násilie smerované od ich partnerov.

V tomto kontexte vám možno nepríde prekvapivé, že v roku 2019 sa z celkového počtu 1639 nahlásených prípadov, 44,3 percent týkalo partnerského násilia na ženách. Pritom vieme, že veľká časť týraných žien nemá toľko odvahy, alebo im životná situácia nedovoľuje, aby požiadali o pomoc. A preto je možné, že celkový počet prípadov, ako aj uvedené percento, by mohli byť ešte vyššie. 

Národná linka pre ženy zažívajúce násilie eviduje vyše 2400 prvokontaktov. Niektoré osoby im volajú opakovane od roku 2015 (od vzniku), čiže sú dlhodobo obeťami domáceho násilia. 

Koronakríza situáciu ešte zhoršila 

Prebiehajúca pandémia celú situáciu ešte zhoršila. Vo vzťahoch, v ktorých za normálnych okolností panuje pohoda, sa prejavuje „ponorka“ a ľudia sa neraz stávajú výbušnejší. 

„Počas koronakrízy nám stúpol aj iný druh násilia. Nemyslí sa pod tým partnerské násilie, ale je to trochu obmenený druh domáceho násilia, ktoré vykonávajú napríklad deti na svojich rodičoch a naopak. Figuruje tam aj násilie medzi súrodencami alebo od strýkov, tiet a iných osôb, ktoré sú s obeťami v príbuzenských vzťahoch.“ hovorí Mária Víteková. 

Mnohí z obetí takto prišli o pocit bezpečia. „Veľmi dôležité bolo pre mňa mať takýto pocit bezpečia. Zavrela som sa do izby a aspoň tam som sa cítila ako-tak isto. Potom som jedného dňa prišla domov a zrazu neboli nikde v byte kľučky, nedali sa zavrieť žiadne dvere.“ opisuje svoju skúsenosť Patrícia Jarjabková. 

Národnej linky pre ženy zažívajúce násilie - nonstop na čísle 0800 212 212

Za normálnych okolností je ženám, ktoré sa ocitnú v podobnej ťažkej, niekedy až bezvýchodiskovej situácii, ponúknutá možnosť od násilníka odísť do azylových domov alebo zariadení núdzového bývania. Avšak pandémia zasiahla aj tie. Na Slovensku podobných zariadení nemáme dostatok a centrá, ktoré fungujú sú preplnené a navyše poskytujú ubytovanie na dobu maximálne dvoch rokov. Viac ľudí sa momentálne ocitá v násilných domácnostiach a tak prirodzene hľadajú bezpečie. 

Len samotná Národná linka eviduje nárast telefonátov počas koronakrízy o 48 percent oproti roku 2019. Ak sa ženy hľadajúce bezpečie prepracujú k podobnému centru, kde aj majú voľné miesto, musia sa preukázať negatívnym testom. Ešte pred príchodom testovacích staníc ponúkajúcich bezplatné služby, si museli ženy hradiť PCR testy samé. 

Predstavme si situáciu, v ktorej je žena psychicky týraná manželom, je od neho ekonomicky závislá a ešte aj musí zaplatiť sebe a svojim dvom deťom 210€ za testy. Odhliadnuc od toho, koľko ju cesta do bezpečia stála. 

Domáce násilie: robí štát dosť? 

Slovensko odmietlo Istanbulský dohovor. Európsky dokument, ktorý sa zasadzuje o prevenciu domáceho násilia a násilia páchaného na ženách, je pre náš štát nadbytočný. Je teda namieste otázka, či sú štátne systémy nastavené dostatočne efektívne. Momentálne funguje v prípadoch, keď sa žena rozhodne zavolať políciu, inštitút vykázania. Nejde síce o žiadnu formu prevencie, ale riešenie ochrany zdravia ohrozenej osoby to je. V bode, keď je polícia privolaná na miesto činu, jej pracovníci vyhodnotia situáciu. Keď usúdia, že je žena skutočne ohrozovaná násilníkom, vykážu ho zo spoločných priestorov a nemôže sa k osobe približovať. 

Avšak ani pracovníci polície niekedy nie sú dostatočne vyškolení a stáva sa, že namiesto zákonom stanovených desiatich dní, je násilník vykázaný iba približne na štyri. „Vnímam veľké rezervy v pomoci od štátu. Všeobecné informácie aj z Európskej únie ukazujú, že výskyt násilia sa zvyšuje.“ dodáva Mária Víteková.

Nádej na bezpečné prostredie pre ženy tu ešte počas prvej vlny bola. Vláda mala plán vybudovať karanténne ubytovania vo vyšších územných celkoch, ktoré by poskytovali prístrešie pre ohrozené osoby aj pre ľudí bez domova. Do dnešného dňa sa žiadne podobné centrum nezriadilo.