„Čau kvetina,“ pozdravím ráno biely hyacint v kvetináči, ktorý mi robí v práci spoločnosť už pekných pár dní. Dostala som ho od kamarátky v polovici januára. Zasadila ho ešte minulú jeseň, lebo cibuľoviny tak treba a tešila sa, ako ho v marci vytiahne z pivnice a okrášli jej balkón. Ibaže koťuha sa po Vianociach začala prebúdzať k životu. Zvedavá na svet. Vytiahli sme ju teda na slnko a za odmenu dnes vonia tak, že ma z nej rozbolí hlava.
Mám rada tieto dni, keď si zima balí kufre a v supermarketoch oprášia stojan so semiačkami. A kúsok od neho postavia kvetináče s cibuľkami narcisov a tulipánov. Nech sa páči, jar až priamo do bytu. Aj keď za oknami to ešte vyzerá všelijako. Nech! Ja už začínam zbierať tégliky od jogurtov pre všetkých, čo si robia vlastné priesady. Z okennej parapety odkladám drobné sošky, maľované kamienky aj voňavé sviečky a robím miesto pre kvetináče - s bylinkami, narcismi a krókusmi. Sem-tam aj s nejakou paprikou a cherry paradajkami.
Slnko mi cez špinavé okná (sľubujem, že ich pred Veľkou nocou umyjem) zasvieti na obrazovku počítača. Sú štyri hodiny, ešte donedávna bola o takomto čase tma. Nejaký vták vypiskuje ako o dušu spasenú. „Šetri sily, čo budeš robiť v marci?“ zakričím mu cez okno, ale kašle na mňa, veselo ziape ďalej. Machruje. Vie, že naňho nemám. Lebo kým ja raz žmurknem, on za ten čas pri speve stokrát rýchlejšie rozkmitá hlasivky. Toto ste vedeli? Ja teda nie. Len mi povedzte, ako to tí vedci zistili. Vždy si predstavujem, že to musí byť dosť veľká prča pracovať na takýchto výskumoch.
Keď vo vzduchu prvýkrát zavonia jar, aj keď mám ešte na nohách čižmy a na hlave čiapku, mám vždy chuť začať behať a vstávať ráno už o štvrtej. Lebo tak je vraj človek kreatívny, plný života, pozitívne naladený a nápady len tak sype z rukáva. Raz to isto skúsim. Teraz som rada, že zvládnem o šiestej ráno nasypať kakao do mlieka. Toť moje ranné maximum.
Dni, keď zima odchádza, sú fakt skvelé. Človek na chvíľu zabúda na kapitánov v politike, dobre zohrané divadelné predstavenie s poetickým názvom „Trhanie faktúr“ aj rastúce preferencie Kotlebu. Pozrie sa do slnka a usmieva sa. Lebo keď ručička teplomera letí hore, dôvod na úsmev sa vždy nájde.
Prečítajte si aj Kedy začíname o sebe pochybovať