Sľúbila som si: tento rok žiadne nové predstavzatia. Ale ako bez nich bilancovať? Riešením by bolo vzdať sa bilancovania... ibaže to by som vyradila z kolobehu rituálov niečo dôverne známe, blízke, rodinne spriaznené, niečo, s čím starnem, mením sa, možno múdriem...

Ok, bilancovanie si teda ponechám. Skúsim však zmeniť podobu predsavzatí, napríklad miesto zoznamu toho, čo chcem v ďalšom roku dosiahnuť, si spíšem zoznam toho, čo už nechcem opakovať. V tejto súvislosti mi napadlo, ako mi raz kamarátka povedala: stráž si hranice svojho vplyvu. V tej chvíli som nemala veľmi chuť a asi ani čas rozoberať, čo tým myslela, ale ono si to na mňa počkalo. Práve teraz, pri bilancovaní. Hranice vplyvu by ma teda mohli naučiť škrtať zo svojho života veci, ktoré, napriek všetkým pokusom, nedokážem zmeniť. Sú také? Samozrejme. Medzi prvými mi napadol komplikovaný vzťah mojej sesternice s jej majetníckym frajerom, ktorý ovplyvňoval nielen rodinné oslavy a stretnutia.

Niekoľkokrát som sa jej márne snažila vysvetliť, že s takýmto žiarlivcom to bude mať ťažké, ale vždy sa to obrátilo proti mne. Ďalší škrt by mohol patriť susedovým mačkám, ktoré moju záhradu považujú za verejné WC – celkom ma pobavila predstava, aké budú vykoľajené z toho, že ich odrazu prestanem naháňať a preklínať. A nasledujúci škrt nech zasiahne môjho nového šéfa a jeho inovatívne spôsoby vedenia kolektívu. Jeden tu mám aj pre moje opätovné pokusy naladiť na optimistickú vlnu istú známu, ktorá momentálne beznádejne podlieha syndrómu opusteného hniezda. No a iný škrt by som zase mala venovať kolegovi, ktorého už nepresvedčím, že posledné rozptýlenie, čo ho na tomto svete čaká, nemusí byť to, čo sa raz aj tak odohrá na kremačnej lúke.

Hm, ktovie pre koľko a ktorých ľudí budú tieto riadky inšpiráciou, ktorí ich dovedie k tomu, aby si zo svojho života a zoznamov škrtli práve mňa. To však už nebudem riešiť. Veď od nového roka pozorne strážim hranice svojho vplyvu.