TEHERÁN, BRATISLAVA. Irán v štatistike národov, ktoré sú najviac zbláznené do futbalu nenájdete, teda aspoň nie v prvej dvadsiatke najzapálenejších krajín (ani Slovensko, zato Poľsko, Maďarsko a Česko, áno). Popularita tohto športu v islamskej republike však rastie rýchlym tempom a spolu so zápasením patrí medzi najobľúbenejšie. Bundesligu, ktorú Iránci tiež radi sledujú, si minulý týždeň ale nepozreli.

 

Rozhodkyňa Bibiana Steinhausová.  Foto - TASR/AP

 

Zrušili zápas pre rozhodkyňu

Zápas medzi Bayernom Mníchov a Ausbergom štátna televízia na poslednú chvíľu zrušila. Cenzorom prekážal rozhodca. Teda presnejšie rozhodkyňa, Bibiana Steinhausová. Špičková, uznávaná znalkyňa, ktorá zápasy Bundesligy rozhoduje už druhý rok. Lenže to iránskych cenzorov nezaujíma, Bibiana, ako ostatní rozhodcovia, si oblieka šortky a tričká s krátkym rukávom. A odhalená žena na obrazovky ani na verejnosť v Iráne nesmie.  Ani zahalenú iránsku športovkyňu na obrazovkách iránskych televízií takmer nikdy neuvidíte, nieto ešte ženu s odhalenými rukami a nohami.

Mužský futbal doteraz pre iránsky režim problém nebol. Až prišla Bibi, ako ju v Nemecku volajú. Iránska štátna televízia po prvý raz musela riešiť jej existenciu v mužskom futbale minulý rok, keď rozhodovala iný zápas Bundesligy. Vysielanie vtedy ešte nezrušili, ale na obrazovkách bolo možné vidieť len hráčov. Akonáhle prišla na scénu Bianiana Steinhausová, iránska televízia urobila prestrih, takže diváci jej rozhodovanie zápasu nevideli. A schválne hovorím diváci, lebo v Iráne ženy na verejnosti – nielen na štadiónoch, ale ani v baroch, či reštauráciách počas futbalových zápasoch fandiť nemôžu.  

 

Iránske futbalové fanúšičky spievajú hymnu pred začiatkom prípravného zápasu  Irán - Bolívia na štadióne Slobody v Teheráne v októbri 2018.  Foto - TASR/AP 

 

Ženy sledujú futbal v prestrojení

To neznamená, že tomuto športu nefandia, práve naopak. Niektoré dokonca urobia všetko, len aby futbalové zápasy sledovať na verejnosti mohli – a ak sa inak nedá, tak v prestrojení. Minulý rok sa objavili v svetových médiách články aj s fotkami opisujúce, ako  zopár odvážnych iránskych žien, ukrytých za falošné brady a fúzy, prenikli na zápas a fandia s mužmi. Lenže v tomto proteste zašli Iránky ešte ďalej. Následne sa niektoré na internete aj odmaskovali a vyzývali prezidenta Hassana Rúháního, aby splnil predvolebný sľub spred piatich rokov a ženám otvoril brány na štadióny.

Ich tlaku a výzvam režim čiastočne ustúpil. Čo isto pomohlo bol fakt, že sa iránskemu národnému tímu Melli podarilo prebojovať na minuloročný svetový šampionát.  Tak či onak, po takmer 40 rokoch od islamskej revolúcie, keď im to Ajatoláh Chomejní zakázal, ženy smeli vstúpiť na štadión a fandiť svojmu tímu. Stovka žien – starostlivo režimom vybraných, dostala špeciálne povolenie povzbudzovať svojich aj  v októbri počas zápasu s Bolíviou, ale stále ide o jednotlivé podujatia a nedeje sa, že by si žena v Iráne mohla hocikedy kúpiť lístok na zápas svojho obľúbeného tímu a len tak ísť . Navyše konzervatívne vedenie krajiny dáva jasne najavo, že má  (aj) s takýmito zmenami problém. Generálny prokurátor Muhammad Džafar Montazeri, ktorý radí najvyššiemu vodcovi, ajatolláhovi Chameneímu, sa nechal počuť, že proti prítomnosti žien na štadióne ostro namieta, veď Irán je moslimský štát a ak ženy vidia polonahých mužov v športovom oblečení, povedie to k hriechu.

 

Iránska športová aktivistka Darya Safaiová drží transparent s nápisom: Pustite iránske ženy na ich štadióny.  Foto - TASR/AP

 

Azadi ženám

Tlak verejnosti v Iráne, kde mladí do 30 rokov tvoria 60 percent populácie, však neustáva. A nielen zo strany žien. Tu a tam sa objavujú videá, ako muži pomáhali žene preliezť vysoký múr štadióna a dostať sa na zápas. Hossein Mahini, obranca národného tímu Melli  (hrá v Persepolis Teherán), potom ako sa objavili na internete zábery „bradatých“ futbalových fanúšičiek, tweetoval, že verí, že jedného dňa bude polovicu národného štadiónu Azadi patriť im. Mahini tak vyjadril solidaritu s hnutím Otvorte štadióny, ktoré práve s heslom „polovica Azadi mi patrí“, protestujú proti zákazu z 1979 už dlhší čas.

Tieto slová sa, mimochodom, dajú interpretovať  aj inak. Azadi totiž znamená v perzštine sloboda, takže krásny dvojzmyselný význam. Hnutie s týmto heslom zorganizovalo petíciu a minulý rok vedeniu medzinárodnej futbalovej federácie FIFA odovzdalo 200 tisíc podpisov nespokojných iránskych fanúšičiek futbalu. Prezident FIFA Gianni Infantino sa aj stretol v Teheráne s prezidentom Rúháním a vyzval na zrušenie zákazu. Napokon, poradný orgán futbalovej federácie upozornil, že stanovy FIFA zakazujú diskrimináciu, vrátane diskriminácie žien.  Lenže veľa sa nezmenilo. Irán diskriminuje ženy naďalej, nielen, čo sa týka žien a futbalu.