VROCLAV. „Poďte s nami na plavbu, klient, ktorý si ju zaplatil, nedorazil,“ prehovára Kasia mladý pár na jachtu Manuela, kotviacu na rieke Odra. Dievča a chlapec nastúpia. Ona je šťastná, lebo sa náhodou ocitli na jachte, kde servírujú jedlo, víno, a k tomu hrá príjemná hudba. Všetko sa to ešte umocní, keď sa loď blíži k mostu zaľúbených. Kasia ich upozorní, že vo Vroclave je až 117 mostov a preto mesto volajú aj Benátky Severu. No most zaľúbených pozná takmer každý. Kto by rátal, koľko zámkov si tam uzavreli zaľúbenci sľubujúci si lásku.

Už sú takmer pri moste, tak sa Kasia nenápadne schová do kajuty. Na palube zostanú len mladí a kapitán, ktorý akoby tam ani nebol. Keď prechádzajú popod most, chlapec požiada dievča o ruku. Ona je taká šťastná, že odpovie: áno. Vtedy sa objaví Kasia so šampanským. Všetko bolo dohodnuté. Dokonalé prekvapenie, na ktoré budú spomínať celý život. Takto vyzerajú niektoré plavby na jachte Manuela. My však absolvujeme celkom inú jazdu.

 

Most zaľúbených. 

 

Z úrovne pivnice

Väčšinou, keď si turisti chcú pozrieť Vroclav z inej perspektívy, rozhodnú sa pre plavbu. My sme si zvolili jachtu Manuela, ktorá je komorná, s dobrou hudbou, občerstvením a príjemnou obsluhou „To je Vroclav akoby z úrovne pivnice,“ vysvetľuje Kasia na začiatku plavby. Míňame impozantnú budovu Vroclavskej univerzity. Na ňu nás upozorňuje iný obyvateľ mesta - Tomasz Grabiński, bývalý programový riaditeľ Poľského inštitútu v Bratislave. „Baroková stavba Vroclavskej univerzity je krásna nielen navonok, ale skrýva nádherné sály: Leopoldynskú aulu a Oratórium Marianum,“ vysvetľuje. Budova sa zdá ešte väčšia, lebo z úrovne rieky všetko získava iný rozmer.

 

Vroclavská univerzita. 

 

Tumský ostrov

To už sa blížime k Tumskému ostrovu. „Je to najstaršia časť mesta, kde sa nachádza niekoľko kostolov, na čele s katedrálou. Najstarší bol postavený už v 9. storočí. Zaujímavosťou je dvojpodlažný kostol Svätého Kríža a sv. Bartlomieja,“ opisuje Tomasz. Niet sa čo čudovať, že toto miesto bolo aj kulisou operného predstavenia. Pred niekoľkými rokmi uviedla vroclavská opera Verdiho Aidu na vode a mala obrovský úspech. „Keď sa tu budete prechádzať, odporúčam navštíviť malý most, ktorý je visiaci a dá sa aj rozhojdať. Volá sa Żabia Kładka a nachádza sa medzi Tumským ostrovom a ulicou Drobnera,“ upozorňuje Tomasz.

 

Tumský ostrov.

 

Hala storočia

Za Grunwaldzkým mostom sa blížime k inej zaujímavej štvrti, vzdialenej od centra 4 kilometre. Je to miesto na oddych, ktorého čaro si vychutnáte, keď z  lodi vystúpite. „Halu stulecia (storočia) postavili v roku 1913 podľa plánu architekta Maxa Berga a je na zozname pamiatok UNESCO,“ hovorí Tomasz. V hale, ktorá slúži na športové, kultúrne a výstavné aktivity, je miesto pre šesťtisíc sediacich divákov. „Nie sú tu žiadne špeciálne lóže, lebo vznikala ako miesto na umenie a kultúru pre všetky vrstvy, a preto ju dlhé roky volali ľudová hala,“ vysvetľuje Tomasz a ukazuje priľahlý park, v ktorom sa nachádzajú iné atrakcie ako napríklad Japonská záhrada.

Celé leto je tam multimediálna vodná show: hra hudby, svetla a striekajúcej vody z fontán.

 

Hala storočia.

 

Kúsok Afriky

Počas plavby sa plavíme aj popri zoologickej záhrade – najväčšej, najkrajšej a najznámejšej v Poľsku. „Odtiaľto bol počas socializmu vysielaný veľmi populárny televízny program venovaný zvieratám,“ spomína Kasia a Tomasz ju dopĺňa. „Ako jediná v Poľsku, má od minulého roka sprístupnené afrykárium, veľký komplex, v ktorom sú prezentované zvieratá z Afriky. Navštívilo ho už milión osôb.“

Jachtou sa dostávame do miest, kde je absolútne ticho. Až keď sa vraciame do nočného mesta, vidíme jeho svetlá. Osvetľujú budovy, ktoré robia neuveriteľný dojem. Prví slovanský osídlenci tu boli už v 6. storočí. Mesto s prvými budovami vzniklo okolo roku 940 a za svoj prvý názov Vratislav, vďačí vraj jeho zakladateľovi - českému kniežaťu Vratislavovi I. Dejiny a obyvateľstvo tohto mesta sa striedali, Vroclav bol český, poľský, pruský, francúzsky. Nemecké dejiny priniesli aj iné pomenovanie mesta – Breslau. Po II. svetovej vojne sa mesto vrátilo k Poľsku.  Počas vojny bolo zo 70 percent zničené. Odtiaľto boli vyhnaní Nemci, ktorí tu zanechali veľa zaujímavých budov a... vraj podzemné mesto, doposiaľ neodhalené.

 

Radnica.

 

Trpaslíci

„Hľadajte vo Vroclave trpaslíkov, každým rokom ich pribúda,“ upozorňuje Tomasz. Keď sa blížime do prístavu, jedného nám ukáže Kasia. Perie oblečenie v rieke. Malé sošky sú umiestňované po celom meste a okolí už 10 rokov. Ich história siaha do komunistických čias, keď ich podobizne vznikali na stenách budov ako graffiti na zosmiešnenie komunistického systému. Po páde režimu padli do zabudnutia aj oni, až kým si na nich v roku 2005 nespomenul sochár Tomasz Moczek a postavil na ulici prvých päť. „Tých základných je momentálne vyše 40, ale sú aj pri vode, ako ten, ktorého sme práve videli alebo kŕmiaci vtákov alebo ten, čo púšťa loďky,“ hovorí Kasia. Počas niektorých víkendov sú v meste organizované špeciálne prechádzky za trpaslíkmi, ktoré milujú hlavne deti.

 

 

Rekordných 205 krát 175 metrov

Keď vystúpite z lode, mali by ste sa ešte poprechádzať po Hlavnom námestí. Tomasz Grabiński odporúča urobiť si historickú prechádzku už od ulice Włodkowica. „Tam môžte vidieť vynovenú synagógu Pod bielym bocianom, ďalej prejsť cez Soľné námestie až po Hlavné s gotickou radnicou, čaruplnými uličkami uprostred námestia a s mohutným kostolom sv. Alžbety“. Niet sa čo čudovať, že Hlavné námestie priťahuje davy turistov - je jedno z najväčších v Európe – meria 205 krát 175 metrov. Tu sa odohrávajú významné akcie. „Okrem radnice si všimnite štýlové, vymaľované domy ako U zlatého pastiera, Pod zlatým džbánom a veľa ďalších,“ dopĺňa výklad Kasia.

 

Hlavné námestie.

 

 

Ľudové Poľsko

Na Hlavnom námestí si sadneme do kultovej kaviarni PRL, čo je skratka názvu Poľská ľudová Republika. Dostanete tu jedlo ako za starých čias, ktoré je servírované v socialistických pohároch a tanieroch. K vodke, ktorá stojí 4 zloté (1 euro) si môžete objednať huspeninu alebo iné dobroty, ktoré boli za dávnych čias veľmi populárne. Podnik zdobia staré plagáty s podobizňami diktátorov a pracujúceho ľudu. Večer sú tu diskotéky s hudbou zo socialistických čias.

Posilnení sa môžeme presunúť z Hlavného námestia k Rotunde – okrúhlej budove, ktorá skrýva unikátny obraz. Panoramatické dielo s rozmermi 15 krát 114 metrov zobrazuje bitku pri Raclawiciach v roku 1794, keď Poliaci porazili ruské vojská. Pôsobivý je nielen gigantický obraz, ale aj všetky predmety - rekvizity, ktoré sú predĺžením obrazu, vedľa ktorých sa divák prechádza a cíti sa ako keby bol uprostred bitky. Plátno poľských maliarov vystavovali pôvodne v Ľvove, ale po vojne, keď Ľvov pripadol Sovietskemu zväzu, jeho obyvateľov aj plátno previezli do Vroclavi. „Návšteva Rotundy je povinná jazda, ktorú odporúčam všetkým turistom,“ hovorí Kasia.

 

Kaviareň PĽR. 

 

Zo 49. poschodia

Aby ste si podrobne obzreli mesto, potrebujete niekoľko dní. Okrem histórie na vás čaká aj novodobá architektúra: Mestský štadión, Národné fórum hudby a Sky Tower, čiže jeden z najvyšších mrakodrapov v Poľsku, odkiaľ sa dá zo 49. poschodia pozrieť celé mesto z výšky. Tam zistí, čím je mesto iné. „Rôznorodosť architektúry a viacnárodných dejín mesta je jednou z najzaujímavejších čŕt Vroclavi,“ hodnotí na záver Tomasz.

 

Tržnica.

 

Na potvrdenie jeho slov uvádzame, že podľa britského denníka The Guardian sa Vroclav ako jediné poľské mesto ocitol v prvej desiatke miest, ktoré sa oplatí navštíviť. Od januára 2016 budete mať množstvo príležitostí, lebo vo Vroclavi sa stále bude niečo diať. Stane sa Európskym hlavným mestom kultúry.

 

Raclavická panoráma.

 

Prečítajte si aj Prahu zaplavili čínski turisti. Prilákal ich romantický film