Katarína Molnárová má iba 30 rokov a dve malé deti, ale po 7 rokoch má už vo svete online marketingu  rešpektovanú firmu s 11 zamestnancami.  Je jednou z držiteliek ocenenia podnikateliek na internete E-žena roka a pôsobila aj ako Google trénerka na Slovensku. Ekonómka so zameraním na financie prednáša aj na Ekonomickej univerzite v Bratislave a nielen študentom vysvetľuje, že v digitálnej dobe sa spoliehať najmä na televízne kamery, či print môže byť pre firmy či PR agentúry  nebezpečné. Založila aj OZ Školstvo inak, ktoré sa snaží ovplyvniť vzdelávanie na Slovensku tak, aby sa priblížilo k modernej dobe 21. storočia.

 

Odboru financií ste sa vraj vyhli a už v druhom ročníku začali pracovať s online marketingom pre medzinárodnú spoločnosť.

V tom čase to vôbec nebolo štandardné, pretože to bola firma zameraná na americké projekty. Popri univerzite som sa musela doslova dovzdelávať. Po bakalárovi som preto prestúpila aj na externé štúdium, aby som mohla študovať aj pracovať.“

 

Pre niekoho je 23-ročné dievča iba dieťaťom. Vy ste už v tomto veku podnikali  a ešte aj v online marketingu, o ktorom dodnes veľa ľudí netuší.

Strašne ma to bavilo od začiatku.  Že to funguje, je to kreatívne, analytické a že reálne vidím, ako ľuďom a ich stránkam na internete pomáham a ešte  to zarába im aj mne. (smiech) Najprv som pomáhala kamarátom a známym, potom známych kamarátom. Jedného dňa ľudia začali chodiť za mnou sami. Vlastne som nikdy moje vedomosti nemusela aktívne ponúkať.“

 

 

Ste mladá a úspešná, a ešte aj matka dvoch malých detí. Nechce sa mi veriť, že to nemá dopad na súkromie. Aj keď výnimky existujú.

„Hm ...... malo. Ale ťažko povedať, či práve toto bol ten dôvod.“

 

Pôsobíte ako veľmi silná žena. Vo firme a na rokovaniach ste stále ženou, alebo sa meníte na chlapa?

„Hm, to je otázka. Ženské zmysly nie sú založené na racionalite. Ale biznis už vediem, tak musím byť racionálna. S ľuďmi rokujem otvorene.  Vždy sa ale snažím ostať v prvom rade ženou. A teraz, keď v súkromí prechádzam veľkými zmenami, ešte viac. Som emocionálna a spirituálna a mám pocit , že sa mi to darí. Dnes by som už napríklad nešla do biznisu úplne za každú cenu. Musíme byť na rovnakej vlnovej dĺžke. Už som sa naučila povedať aj NIE.“

 

 

Máte rok a pol ročné bábätko a trojročného chlapca. Vyrastajú vo firme? 

„Od decembra už chodia do jasličiek. Ale áno, doteraz chodili so mnou do práce. Na materskej som vlastne ani akoby nebola.“

 

Mnohé Slovenky takéto matky odsudzujú, podľa reakcií pri poslankyni Petrík, ktorá chcela dcérku v šatke mať 15 minút v rokovacej sále parlamentu. Tvrdia, že matka s dieťaťom patrí domov na materskú.

Priniesť dieťa do práce je úžasné. Aj ja som sa zapojila do iniciatívy na Facebooku, kde matky dávali spoločné fotografie s deťmi v práci. Som rada, že veľa ľudí si už uvedomuje, že sme matky a je to pre nás prirodzená rola. Mnohé chceme, alebo musíme pracovať a potrebujeme na to podmienky. Inak budeme bez detí trpieť. Veď žijeme v západnom svete! Ja som si všetko zariadila. Mala som opatrovateľku v práci a stíhala som byť aj matkou aj podnikateľkou. Dlho som dojčila. Takže aj to bolo super, že chodili so mnou. Bežne som ich brala aj na firemné mítingy, či rokovania. Deti boli na mne úplne závislé. Ak to naozaj vhodné nebolo, opatrovateľka sa s nimi prechádzala vonku. Práve preto podnikám, pretože mi to dáva ďaleko väčšiu možnosť venovať sa milovaným deťom. Veď skrátené úväzky ponúka málokto, prácu na doma takmer nikto.“

 

Poznám PR agentúry, ktorým, ak nepríde na tlačovú konferenciu televízia, zrúti sa im svet napriek tomu, že tam majú novinárov z dvadsiatich webov. Zaspali dobu?

Jednoznačne. Televízia je vždy super, ale v dnešnej dobe iba televízia je strašne málo. Záleží to od zamerania firmy. Sú také, čo televíziu potrebujú a potom také, ktoré sa bez online marketingu nepohnú. Ale už aj veľké firmy, ktoré doteraz fungovali iba na tradičných médiách si začínajú pomaličky uvedomovať, že online marketing je veľmi potrebný. Je ich však ťažšie presvedčiť. Ak sa mi to podarí, sú veľmi spokojní, keď vidia, aké úžasné výsledky im to prinesie.  Na rozdiel od televízie, rozhlasu či printu, online marketing vďaka štatistikám ľahko vyhodnotí, aký mal reálny dopad na zákazníkov. Všetko im zanalyzujeme. Kde sa firma nachádzala a kam sme sa spoločne dostali. Len si naozaj musia nechať poradiť.“

 

 

Mnohé dospelé deti už vymenili televíziu za mobil či tablet...  

„To nie sú len deti. Dnes, keď si niekto sadne pred televíziu, má ešte na kolenách tablet alebo mobil. Hľadajú iný obsah, či pohľad. Boomom je dnes video. Veď iba YouTube má 2,6, milióna návštevníkov mesačne na Slovensku. Priemerný užívateľ tam strávi pozeraním videa zhruba 3 hodiny týždenne! To sú obrovské čísla. Kvantá príležitostí, ako sa ukázať.  Podľa Google je rok 2016 rokom videa. Takže video reklama, animované videá, či a videá  všeobecne majú tohto roku najväčší perspektívu, preto sme ich aj my tento rok zaradili do portfólia služieb.“

 

Ak niekto ponúka reklamu alebo marketing na svojej stránke a potenciálny zákazník zareaguje, že taký web nepozná, čím stratí záujem, reaguje správne?

„Nechce sa mi veriť, že v dnešnej digitálnej dobe niekto ešte takto zareaguje. Osobne, kdekoľvek môžem niečo dať, urobím to. Pokiaľ je tam kvalitný obsah  a chodí tam moja cieľová skupina, jednoznačne by som to využila. Keď portál začína, môže byť maličký, ale o rok môže byť všetko inak. A obsah na nete väčšinou ostáva dlho.  A čo je veľmi dôležité, všetko sleduje Google.“

 

 

Aká je budúcnosť novín a časopisov?

Čo bude, nevie nikto. Print bude asi vždy, ale tendenciu ich zániku je veľmi cítiť. Asi sa zmení ich forma, možno na nejakú digitálnu podobu,  akú ešte nepoznáme. Ja vidím ich budúcnosť v umelej inteligencii. Veď už aj dnes to, čo vidíte na Facebooku nie je realita, ale to, čo vám vyberie Facebook podľa toho ako sa na ňom správate. Takže reálne nevidíte to, čo sa naozaj vonku deje. Papier v ruke asi naozaj pôjde do úzadia, aj keď v niektorých prípadoch bude potrebný vždy. Čitateľ vždy potrebuje niečo držať v ruke a vidieť a myslím si, že časom práve digitálny nosič vytlačí tradičný papier. Vlastne to už sa deje. A určite veľkú úlohu zohrá v budúcnosti aj ekológia.“

 

Kedy je vhodné spoplatniť obsah webu, aby to nebol začiatok jeho konca?

Spoplatnenie webu nie je jediná cesta, ako na webe môžete zarobiť. Skôr je okrajová.  Web rapídne rastie, ak má kvalitný obsah. Dnes už trendy určujú aj internetové médiá, ktoré pred dvoma rokmi neexistovali.  Nemoderné je už aj naháňanie bannerovej reklamy. Kvalitný obsah, ak je to skúsený autor, môžu vytvárať aj kvalitné PR články, či rozhovory. Ľudia sú už unavení z bežných textov.  Cestou môže byť rozhovor s krátkym uvítacím videom. Alebo kvalitnou prezentáciou, či infografikou. Ak je text dobrý, čitateľovi je úplne jedno či je označený ako PR článok. Aj tak často netuší, čo to PR je. Nie je nad autorský kvalitný článok pre firmu. Ale ani nie každý novinár, je novinár. Vždy hovorím, naučme sa z ľudí nerobiť blbcov, buďme transparentní.“

 

 

Čo hovoríte na to, ak weby zakazujú kritické diskusie pod článkami?

Toto považujem za najhrubšiu chybu, že na Facebooku zmazávajú negatívne komentáre. Je to osudová chyba, ktorú dokonca robia aj veľké firmy. Toto sa vždy obráti, vždy. Ľudia sú rôzni. Treba to tam nechať a adekvátne na to reagovať.  Ak chyba nastala, priznať si ju a snažiť sa ju odstrániť. O firme to veľmi veľa napovie. Ľudia vám zmazaný komentár nikdy neodpustia.“

 

Ženy v meste majú po roku existencie na facebooku takmer 9 tisíc lajkov a nomináciu na Novinársku cenu roka 2015. Ak má nejaká stránka po 4 mesiacoch existencie  26 tisíc lajkov, o čom to svedčí?

No, že niekto nehrá čestnú hru a lajky, ktorými sa chce prezentovať na facebooku nakúpil. Teda nie sú reálne. To vidíte aj podľa lajkov a komunikácii pod článkami. Ak má niekto 8 tisíc lajkov a 430 pri jednom článku, tak tí čitatelia aj reálne existujú. Ak má 26 tisíc lajkov a sotva pri jednom článku 20 a takmer žiadnu komunikáciu, no  . ....( úsmev) A gratulujem k nominácii na Novinársku cenu 2015. Ak to správne odkomunikujete, u ľudí to určite zarezonuje a získate nových čitateľov. Je to naozaj po roku existencie veľký úspech.“

 

Prečítajte si aj Lýdia Sirotová: Márne čakáme, že nám šťastie niekto vytvorí