Musím verejne priznať, že mám veľmi rada humor pani Oľgy Feldekovej.  Kvôli nej a pánovi Lasicovi často sledujem jednu televíznu reláciu. A mám to šťastie, že som pani Feldekovú spoznala osobne. Pripravovala som krst jej knihy Minútové romány. Musím povedať, že od prvej chvíle sa správala ako človek s obrovskou pokorou a vďakou. Bola naozaj vďačná aj za maličkosti. Až neskôr som si uvedomila, že práve tá pokora, skromnosť a nadhľad jej umožňuje pristupovať k životu s humorom a láskavosťou.

Pani Oľga vychovala 5 detí a žije v manželstve s básnikom, umelcom a literárnou ikonou. Určite prežila náročné chvíle. Starať sa o tak veľkú rodinu a žiť v neistom umeleckom povolaní…. živiť, šatiť a vychovať 5 detí musí byť veľmi náročné. No ona stále o svojom živote hovorí ako o veľkom dobrodružstve. Tvrdí, že kvôli zážitkom nemusí cestovať po svete. Že jej sa veľké veci udejú, aj keď si iba tak vyjde von na cigaretku. A presne v tom to je. Mnohí z nás hľadajú obrovské zážitky a silné príbehy tam vonku. A tí praví umelci ich nosia v sebe. Poéziu aj prózu všedného života vedia podať tak nevšedne, že aj stretnutie s bezdomovcom, či návšteva “sekáča” sa môže zmeniť na malý minútový román.

Prečítajte si

Dorrie sexovať môže, Kronerka nie

Pani Feldeková ma za jeden večer naučila veľmi veľa. Že hoci oslavujete 75, môžete k životu pristupovať s rovnakou energiou, láskavosťou a nadhľadom, akoby ste mali dvadsať. Nemusíte mať ani vyžehlenú pleť, ani polovicu tela z plastu a pritom môžete žiariť. Je to tým, že nemáte vrásky na srdci. Pani Oľga povedala, že svoje minútové romány prežívame a píšeme po celý život. Má pravdu. Veď každá naša minúta je krátky román, možno kapitolka tvoriaca príbeh. Stačí si len všímať drobné detaily a vniesť poetiku aj do všedných udalostí. Vyskúšajte to. Sadnite si a napíšte svoj minútový román napríklad o ceste do práce. Pobavíte sa.

Oľga Feldeková je živým dôkazom, že my ženy nemusíme mentálne zostarnúť. Že môžeme žiť aktívny zrelý život plný energie aj v sedemdesiatke, či osemdesiatke. Na uvedenie svojej knihy prišla v krásnych čiernych šatách s dĺžkou nad koleno. Ukázala svoje pekné štíhle nohy a najmä ukázala, že konvencie a stereotypy nás predsa nemôžu obmedzovať. Môžeme byť krásne, elegantné, veselé a vtipné bez ohľadu na vek. Myslím si, že jej život nebol vždy ľahký, nebol bez problémov. No jej postoj jej umožnil zvládať ho s ľahkosťou.

Na zdravie pani Oľge s vďakou za to, že nám “mladým” ukazuje, ako sa má žiť.