"Veriť v ženu, urobiť ju svojím náboženstvom, žriedlom života, tajným svetlom aj najnepatrnejšej myšlienky - nie je to druhý zrod?
To povedal Honoré de Balzac bez toho, aby na to potreboval pohľad do kalendára a existenciu nejakého ľahko spochybniteľného „sviatku“. Naozaj máme byť vľúdni k deťom len 1. júna, sypať operencom iba na Deň vtákov a masívne (a najmä formálne) spomínať ženy práve len ôsmeho marca? Je to dosť úbohé, keď kalendár používame ako akúsi barlu, bez ktorej neurobíme rozumný krok... Dúfam, že nie sme s Honorém poslední dvaja, čo sa svojej ortodoxnosti pridŕžajú celoročne."
