Chcú vzdelávať po novom, zaujímavo a inšpiratívne, tak aby sa deti  učili s nadšením a porozumením. Z 15 takýchto projektov, ktorá porota súťaže Cena generácie 3.0 posunula do užšieho výberu, včera vyhlásili troch víťazov.  

„Je úžasné vidieť, ako mnohým školám a mimovládnym organizáciám záleží na tom, aby naše deti chodili do školy s radosťou a učili sa im prijateľnou formou. Mnohokrát idú za hranice svojho komfortu a obetujú aj svoj voľný čas, aby priniesli do vyučovania niečo nové. Preto si zaslúžia celospoločenské uznanie,“ hovorí Lenka Surotchak, výkonná riaditeľka Nadácie Pontis.

 

Odovzdávanie Cien Generácie 3.0. Foto - Nadácia Pontis

 

Tu sú víťazi:

Projekt: Online živá knižnica, Organizácia: Od emócií k poznaniu – EDUMA, n. o.

Nezisková organizácia EDUMA a Janette Motlová (vpravo).   Foto -  Nadácia Pontis

 

Nezisková organizácia EDUMA si ako nástroj na vzdelávanie zvolila storytelling, teda rozprávanie formou príbehu. O spôsobe učenia i o autorke projektu Janette Motlovej sme už u nás písali. Mottlová hovorí, že nejde o žiadnu novú metódu, naopak je to rokmi osvedčený spôsob, ako čo najlepšie priblížiť akúkoľvek problematiku každému a najmä deťom. Pretože rozprávanie príbehov aktivizuje všetky časti mozgu. Organizácia vytvorila interaktívny portál Onlinezivakniznica.sk, na ktorom sa nachádzajú desiatky osobných výpovedí. Rozprávajú ich ľudia – živé knihy, ktorí kráčajú životom s určitými prekážkami v spoločnosti. Vďaka tomu, že sa deti stretnú s ich príbehmi, vedia sa lepšie vcítiť do ich situácie, získavajú nový pohľad na vec, učia sa empatii a posilňujú kritické myslenie.

„Pochopila som, prečo študujem túto školu,“ cituje J. Mottlová reakciu študentky pedagogiky, ktorá sa stretla s projektom Online živej knižnice. Príbehy živých kníh sú rozdelené do jednotlivých oblastí. Dajú sa tak použiť ako výučbový materiál na viacerých predmetoch. Porota ocenila aktuálnosť a potrebnosť projektu, ktorý búra predsudky voči inakosti. Učitelia môžu nástroj ihneď využívať, napríklad aj na otvorenie debát o zložitých témach.

 

 

Projekt: ChemPlay, Organizácia: SOVA - občianske združenie na podporu nadaných detí

Foto - Nadácia Pontis

 

Autormi projektu ChemPlay sú študenti strednej školy Ivana Kravárová a Adrián Hegedúš, nadšenci chémie. Všimli si, že slovenskí študenti nie sú zvyknutí myslieť tvorivo. Prejavuje sa to aj tým, že teoretické vedomosti nevedia prepájať s praxou. A hoci by to nikto nečakal, práve chémia dáva priestor na tvorivé spájanie súvislostí. Preto vymysleli spoločenskú stolovú hru s názvom ChemPlay, určenú pre ich spolužiakov, ale aj všetkých študentov chémie. Približuje im anorganickú chémiu, jej logiku a zákonitosti. Pri jej hraní žiaci zapájajú analytické a kritické myslenie a tímovú spoluprácu.

„Hra pomohla pochopiť látku aj najslabšiemu študentovi,“ cituje A. Hegedúš reakciu učiteľky chémie. Hra sa ujala nielen na školách, ale je dostupná pre kohokoľvek, kto má o ňu záujem. V budúcnosti je v pláne mobilná aplikácia ChemPlay, ktorú mladí ľudia budú môcť hrať kedykoľvek a kdekoľvek. Porota ocenila, že autori hry sú aktívni mladí študenti, takí, akí by mali vychádzať z našich škôl. Veľmi zábavnou a účinnou formou pomáhajú svojim rovesníkom spoznávať krásu navonok nepríťažlivého predmetu.  

 

 

Projekt: Program rozvoja charakteru a premena gymnázia C. S. Lewisa na inkluzívnu komunitu

Foto - Nadácia Pontis

 

„Na otázku, odkiaľ deti vedia tak dobre po anglicky, odpovedali, že z internetu a zo sledovania seriálov. Ale sú veci, ktoré nás internet nikdy nenaučí,“ uviedol projekt Dušan Jaura, riaditeľ gymnázia C. S. Lewisa. Cieľom školy je, aby z absolventov boli osobnosti s pevným charakterom a kvalitným vzdelaním. Aj preto je charakterové vzdelávanie súčasťou celého kurikula školy. Uplatňuje sa naprieč všetkými predmetmi a na všetkých úrovniach – od žiakov, cez učiteľov až po vedenie. Počas piatich rokov štúdia dostanú študenti rôznou formou  otázky  ich motivácie (čo je to úspech?), identity (kto som?), poslania (prečo som sa narodil?), viery (čomu verím?) a uplatnenie nadobudnutých zručností a postojov do budúcnosti (čo s tým všetkým spravím v ďalších 50-tich rokoch?). Na ne sa spolu s mentormi – učiteľmi snažia nachádzať odpovede.

„Počas 5 rokov štúdia strávia naši žiaci s učiteľmi viac času, ako so svojimi rodičmi,“ povedal D. Jaura. Porota ocenila komplexnosť prístupu, ktorý je postavený nielen na nadobúdaní poznatkov, ale aj na charakterovej a hodnotovej výchove. Gymnázium považuje za príklad toho, ako sa odvážne pustiť aj do tém, ktoré sú obchádzané. 

.

Prečítajte si aj Čisté jednotky? To o vysvedčení vo Francúzsku povedať nemôžete