Môj 9-ročný synovec Bruno spával z času na čas u babky, mojej mamy. V posteli si čítavali rozprávky a rozprávali sa o mnohých veciach.  Keď mal Bruno šesť rokov, ubehli štyri roky od toho, ako nám odišla babinka, mamina mama. Raz večer v posteli mali takýto rozhovor.

Bruno: „Babka, nechýba ti tvoja maminka?“

Mama: „Ani nie, lebo ja sa s ňou často rozprávam, aj keď ju fyzicky nevidím.“

Bruno sa postavil na posteli, otvoril náruč a povedal: "Babka, objím ma. Predstavuj si, že som tvoja maminka, aby si ešte raz mohla pocítiť jej objatie!".

Prednedávnom boli u nás celá rodina na dovolenke. Brunovi vypadol mliečny zub a čakal s nadšením na Zúbkovú vílu. So sestrou sme sa nejako neskoordinovali a obidve sme "objednali" Zúbkovúvílu. Keďže ani jedna z nas nemala drobné, tak si Bruno pod poštárom našiel £30. Vysvetlili sme mu, ze takáto štedrá Zúbková víla chodí len raz a že by nás všetkých mohol pozvať na zmrzlinu. Mňapozval na čokoládu so slovami: "Krsná, nie za £3, ale chcel by som, aby si si kúpila za £5." S nadšením mi rozprával, že zo svojich peňazí kúpil už aj dedovi, babke a mamine malý darček. A bol tak rád, že mohol darček kúpiť aj mne.  Na druhý deň prišiel domov s úsmevom, že už všetky peniaze od Zúbkovej víly minul. Sestre kúpil lego a tatinovi prispel poslednými 2 librami na nákup. 

Jeho empatia a dobrota voči iným ma dojíma. Nie som ako Bruno. Jeho srdiečko mi s láskou pripomína, aké krásne je spojenie s inými ľuďmi. Ten pocit, ktorý mám, keď som niekomu skrásnila deň, potešila, mohla sa empaticky napojiť a byť v spojení cez naše príbehy, skúsenosti, empatiu a lásku. 

Minule mi sestra volala, ze jej Bruno poďakoval za to, že mu darovala život a že si vybrala pre neho takého úžasného tatina. 

Milujem túto krásnu dušičku a som neskutocne vdacna, ze je v mojom zivote. 

 

Čo vás učia vaše deti a deti okolo vás?