Rozdiel medzi ženami a mužmi je mi viac než jasný. Kým muži sa na dlho plánovaných oslavách a  chatách stretávajú, aby medzi rečou  čo-to popili, samozrejme, len aby sa nepovedalo (v skutočnosti slina tečie už minimálne týždeň vopred), ženy sa na rovnakých akciách tešia hlavne na JEDLO.

Pitíčko je len ako doplnok, väčšinou sa ho do nás už veľa nevlezie, keďže všetko miesto si vydobyli dobroty. A ako ohľaduplné kamarátky pre istotu donesieme aj niečo navyše oproti dohodnutému plánu. Asi tak 50 %, veď keby náhodou tá druhá zabudla...To sa však ešte NIKDY, NIKDY nestalo. Má to určite jednu výhodu, neopijeme sa  do nemoty a nenarobíme si hanbu, keďže chýba  ten  správny pomer tuhej a tekutej stravy. Prírodu proste neobabreš...

Preto vás asi neprekvapí, že keď som dostala pozvanie na slovensko-srbskú svadbu mojej kamarátky v Nemecku, skoro týždeň som hladovala vo vidine nekončiacej trojdňovej slovanskej hostiny v krajine hojnosti. Svadba bola plánovaná na predĺžený víkend a ja som sa tešila ako malé decko, že sa najem rôznych špecialít a užijem si divokú tancovačku.

Hneď prvý deň po príchode sme boli v dome srbských rodičov ženícha ubytovaní a  pohostení úžasnou špecialitou, v preklade aj na tanieri to bola jednoducho varená sviňa. Proste, prasa vcelku  uvarili vo vode (aby som im nekrivdila, bola tuším mierne osolená) a pravdepodobne trhaním nejakými kliešťami naporciovali na negustiózne kúsky plné chrupaviek, šliach a kostí. Myslím, že aj oko som tam zahliadla, traumatizujúce zážitky však mozog zvykne vytesniť.  Celou chalupou sa šíril neznesiteľný zápach, a hoci nie som ani náhodou vegetariánka, s vďakou a stiahnutým hrdlom som túto kolagénovú bombu odmietla. Vrhla som sa aspoň na prílohu -  kapustový šalát s chlebom, moja záchrana.

Na  druhý deň bol civilný sobáš na úrade, po ktorom nás už tradične očakával obed v podobe.... varenej svine s kapustovým šalátom a chlebom. Neverila som vlastnému nosu, ani očiam, poctivo som žula len prílohu.  Posledný večer môjho gurmánskeho pobytu mala byť obrovská hostina v miestnej sále, vyše 200 hostí, divoká tancovačka. „ Ak aj na hostine budú podávať varenú sviňu, prisahám, že idem naproti do McDonaldu“, zneli moje vyhrážky počas cesty tam. Darmo, už tretí deň som hlad neúspešne zaháňala kapustou a chlebom.

Asi tušíte, že fast-food som z obavy hroziacej urážky domácich nakoniec vynechala, keď mi však na stole pristála moja dobre známa „varená šviňa“, skoro som sa rozplakala. Ani len koláče žiadne neboli!!! Len jeden jediný svadobný zapletaný veniec z kysnutého cesta, ktorý nosila svadobná mama na ochutnanie každému hosťovi.

Trochu som sa oň pobila. A asi aj iní hostia boli  rozparádení, v závere sa strhla tradičná bitka medzi stúpencami prezidenta Miloševiča a opozície. Ja sama som prišla len o topánku, pomýlili si ma totiž s nevestou a chceli za moju lodičku výkupné. Vraj je to taký zvyk, podľa mňa fetišizmus. Veď kto by už len chcel po prehýrenej noci nejakú prepotenú lodičku?

Predpokladám, že podávanie takéhoto jedla je nejaký špeciálny svadobný srbský zvyk, domácim to chutilo a po iné razy som pri príležitostnej návšteve dostala úplne normálne jedlo. A možno je to iba forma redukcie počtu svadobných hostí, ja za seba môžem povedať, že určite funguje.  Aspoň, že tá tancovačka bola v divokom, aj keď monotónnom, natriasacom  rytme. Zlatá slovenská svadba,  veď im to nevesta s rodinou na revanš o mesiac ukázali pri svadobnom repete na Slovensku. Plné stoly, hudba, zábava ako podľa nejakej predpísanej šablóny. Tak to mám rada.

Aj keď občas teda personál na Slovensku prekvapí. Jeden kamarát musel na poslednú chvíľu premiestňovať svoju svadobnú hostinu do iného hotela v okolí Zvolena. Dohodli to všetko narýchlo a kúpili mačku vo vreci:

  1. Pri prípitku som musela ostať sedieť, taká som bola zatlačená do stola z nedostatku miesta.
  2. Po dojedení celkom jedlého predjedla sme boli čašníkmi upozornení, že špinavý príbor si máme podržať počas jedenia polievky v ruke, aby nám ostal na hlavný chod ( veselo sme s ním mávali na ženícha).
  3. Hlavný chod bol nejedlý, hranolky mali sivomodrú farbu, boli asi trikrát zohrievané v mikrovlnke, napriek tomu studené a mäso gumené.
  4. Na stôl pre dvadsať hostí pripadal na celý večer až jeden balík čipsov, nealko pitie iba ROZROBENÉ ŠUMIENKY v dvojlitrových fľašiach!!!! ( Snívam?)
  5. Tancovalo sa v podkrovnej miestnosti s 3cm hrubým červeným kobercom o dve poschodia vyššie ako bola hostina. Nepotrebuje komentár.

 

Čo vám poviem, o polnoci sme už spali. Aspoň, že vodka vraj bola tá najlepšia. To ja však neviem sama posúdiť, mne  to aj tak chutí ako OKENA :).

 

Prečítajte si aj Zelený manžel pri pôrode