Zastavila som sa v zdravotníckych pomôckach kúpiť si nový menštruačný kalíšok. Používam ho už roky, ale vždy po čase kupujem nový. Ako som si prezerala rôzne značky a kládla doplňujúce otázky, pani lekárnička za okienkom zbystrila pozornosť a začala sa ma pýtať, či ho používam dlho, aké s ním mám skúsenosti a najmä sa pýtala ako funguje pri veľmi silnej menštruácii, ktorú máva ona najmä v prvých dňoch svojho cyklu.

No...tí, čo ma poznáte, iste si viete predstaviť ako rozhovor pokračoval-:). Začala som pani lekárničke s nadšením rozprávať o ženskej cyklickosti, o fázach, daroch jednotlivých fáz nášho cyklu. Veľmi ju to zaujalo a keďže predajňa bola prázdna a ona sa osmelila pýtať ešte viac, tak sme začali rozoberať túto tému ešte hlbšie.

Až sme sa opäť dostali k jej menštruácii, a keď som sa spýtala, či a ako si dovolí spomaliť počas nej, keď ju má takú silnú a či zvykne vôbec počas nej oddychovať, len z nej vyhŕklo: Oddychovať? To si ja predsa nemôžem dovoliť.

 

 

Ach...koľkokrát som aj ja túto vetu použila, koľko som s ňou sama pracovala, kým som ju pretavila na to - Môžem si dovoliť a najmä DOVOLÍM SI oddychovať a čerpať energiu, pretože to potrebujem - potrebuje to moje telo, aj moja duša. Iba keď ja budem vyživená a v pohode, môžem naďalej plným priehrštím rozdávať ďalej - svojim blízkym, priateľom, klientom. To uvedomenie, že nech sa pučím, koľko chcem - z prázdneho pohára sa skrátka nenapijem, aj keby som sa snažila akokoľvek, mi tiež prišlo postupne, ale už ho tam mám ukotvené.

A tak po tejto vete pani lekárničky sme sa začali rozprávať o tom ako a koľko času venuje sebe, ako a koľko času venuje druhým ľuďom, kde a kedy MUSÍ a kde a kedy skutočne musí a tak sme pomaličky prišli k tomu, že predsa len by sa nejaký ten priestor na oddych nájsť dal.

Lebo často len naše vlastné presvedčenia a to, že sme prebrali niektoré vzorce správania od našich blízkych, určujú našu aktuálnu predstavu o tom, kde a koľko si doprajeme my sami. No toto sa dá zmeniť - ak cítime, že už s týmto neladíme a CHCEME to inak. Zámerne nepíšem, že to MUSÍME zmeniť, lebo sama som sa už naučila, že keď vnútorné presvedčenie a volanie vnútra človeka chýba, zmeny sa rodia ťažko...skrátka keď dozrie čas, ono to príde. Dovtedy nám možno aj takéto vzorce na niečo slúžia, pomáhajú si niečo uvedomiť, prežiť skúsenosti, ku ktorým by sme inak ťažko prišli.