|
V posledných dňoch premýšľam nad stereotypmi. Nad tými, ktoré akosi máme v sebe a nútia nás odsúdiť ženu, ktorá sa nechystá drepieť doma len pre to, že sa jej narodí malé dieťa. Alebo takú, ktorá nezostáva vo vzťahu len z ekonomických dôvodov.
Pred nedávnom rozbúril vody slovenského internetu blog podpredsedníčky parlamentu Lucie Ďuriš Nicholsonovej (týmto jej gratulujem k malému Jakubkovi, krásne meno, tiež mám jedného), v ktorom píše pánovi Dankovi.
Ten totiž od nej požaduje správu o tom ako zladí svoj rodinný a pracovný život po narodení dieťaťa.
Pán predseda sa však očividne rozhodol, že nebude čakať a troška jej s tým zlaďovaním pomôže. A tak jej naplánoval vedenie schôdze pekne šesť dní po pôrode – veď keď chce zlaďovať, tak na čo čakať.
Nahnevalo ma na tom zopár vecí:
1. Požadoval by takýto referát aj keby na jej mieste sedel muž?
Úprimne sa obávam, že nie. Ale možno nášho predsedu parlamentu podceňujem. A áno, čítala som tie argumenty o tom, že pani Lucia je žena s funkciou a platíme ju z našich daní a tak by nás malo trápiť ako si bude túto funkciu vykonávať. No popravde ma to vôbec netrápi. Predpokladám totiž, že ide o dospelú osobu, ktorá, keď funkciu prijala, zvážila všetky alternatívy. A tiež si osobne myslím, že v žiadnom zamestnaní sa nerieši dopredu, čo bude, keď vám niečo nepôjde. Takže aj v prípade podpredsedníčky parlamentu bude na prípadné riešenie nejakého nezladenia čas.
2. Požadoval by takýto skorý návrat do práce, aj keby išlo o muža po operácii povedzme žalúdka?
No je jasné, že nie. Sám sa z takejto operácie zotavoval tri týždne. A áno viem, tu ide o operáciu, nie o prirodzený pôrod. A áno tiež som čítala názor, že keď chcela bojovať, tak jej to patrí. Ale to naozaj chceme, aby toto bol štandard, aby keď sa žena nechcela vzdať práce, musela ísť na hranice svojich síl?
3. Naozaj chceme od žien, aby sedeli doma pri sporáku?
Je troška desivé, že ešte stále v nás bobtná myšlienka, že žena sa má hlavne starať o plné bruchá svojej rodiny. A to v súčasnosti, keď veľa ľudí odkladá prvé dieťa aj z ekonomických dôvodov alebo keď mnohé ženy jednoducho musia ísť späť do práce a dieťa do jaslí.
4. Naozaj chceme od mužov, aby nás živili?
Ideál ženy-matky-kuchárky-upratovačky a tichého domáceho spotrebiča v jednom má aj druhú stranu. Ku každej takejto osobe patrí muž-hlava rodiny-živiteľ a peňaženka. A sme doma. Naozaj muži chcú len toto? Naozaj všetkým vyhovuje zahodiť svoje sny, zahodiť možnosť, že by sa podieľali na niečom spolu s partnerkou?
A my naozaj chceme vedľa seba niekoho, kto svoj život zasvätí zarábaniu na všetky tie nové kuchynské vychytávky, x-tú dovolenku pri mori, dom s bazénom či chatu za lesom?
Hoci uznávam, že ho môže motivovať aj trojchodové menu, čo bude mať na večeru. A teda v tom prípade beriem späť.
Prečítajte si aj Všetko, čo viem o mužoch
