|
Vianočná výzdoba, pekne prestretý stôl a pri ňom my. Sú aj dobroty, na ktoré sa človek teší a ktoré jedáva len raz do roka - na Vianoce, ale nie je to to najpodstatnejšie. Však nie na jedlo spomínam, ale na to, o čom a ako sme sa rozprávali a čo sme spolu zažili. Nepamätám si ani na darčeky, ktoré som pod stromčekom nachádzala. Skôr lovím v pamäti niečo iné.
Vždy pri tom vianočnom stole babička rada rozprávala, aké to bolo, keď som bola malé dieťa. Čo som hovorila, čo som stvárala, ako som vyvádzala. Veľmi zaujímavé bolo, keď začala spomínať na jej syna a môjho otca. Vtedy som sa dozvedala ako vyvádzal on.
Po rokoch, keď nás pri tom rodinnom stole bolo menej, spomínali sme na babičku a porovnávali sme, v čom sa na ňu podobá moja sestra. Potom sme spomínali na otca a mama nám rozprávala napríklad o tom, ako sa zoznámili a ako o ňu bojovali dvaja muži, no ale predsa „vyhral“ náš tatko. Potom sme všetci lovili v pamäti tie najvtipnejšie situácie, ktoré sme spolu zažili. Nevadí, že sme ich zase a zase rozprávali. Boli naše, bavili nás a budovali naše rodinné vzťahy.
Potom, keď k našej skupine pribudol môj manžel, aj on počúval všetky tie historky a zároveň našej skupine pridával nové dojmy a postrehy. Podobne tomu bolo s manželom mojej sestry.
Prečítajte si
Teraz už niekoľko rokov to rozprávanie iniciujeme my so sestrou. Spomíname na mamu, otca a ďalších. Pri stole sedia synovci a smejú sa spolu s nami na vylomeninách, ktoré sme pred x rokmi zažívali. Rozprávame im aj o tom ako sa správali oni, keď boli úplné malí. Potom prichádzajú spomienky na moje a sestrine detstvo – to, samozrejme, veľmi zaujíma najmladších členov rodiny, najmä, keď im rozprávam, ako vyvádzala ich mamina. Niektoré chcú počuť znova a znova.
Nie, nie je to nuda vypočuť si ešte raz tie isté príbehy a smiať sa na tých istých situáciách, ktoré dobre poznáme. Nie je to premárnený čas. Priam naopak.
V dnešnej dobe ľudia „šetria“ časom a nevenujú sebe dostatočnú pozornosť. Preto ma zaujal reklamný spot natočený Španielmi pre IKEA. Pri vianočnom stole sedí rodina a hrajú hru, v ktorej odpovedajú na rôzne otázky. Kto nevie odpovedať, musí od stola odísť. Kým sa otázky týkajú života celebrít, fungovania sociálnych sietí, nikto z kola nevypadne, ale keď prídu otázky na rodinné záležitosti, ako napríklad, o čom niekto sníva alebo ako sa zoznámili jeho rodičia, pri stole zostáva menej a menej členov rodiny.
Každý rok si želáme, aby nás pri rodinnom stole neubúdalo, aby sme sa mali dobre, aby sme boli zdraví, šťastní. No dnes tie želania môžu mať aj ďalší výmer – symbolický. Aby nás neubúdalo pri tom stole, aby sme pri ňom boli prítomní nielen fyzicky, ale v skutočnosti. Je to čas pre nás, aby sme sa o sebe dozvedeli viac, aby sme spolu niečo zažili.
Želám nám teda, aby sme ten rodinný, vianočný čas skutočne venovali sebe. Aby sme sa viac poznali a pozorne počúvali. Rozprávali, aj keď po stýkrát tie isté príbehy, ale hlavne rozprávali. Budovali vlastné tradície. Lebo najhoršie, čo sa nám môže stať, vyjadrili hltajúc slzy dojatia predstavitelia spomínaného reklamného filmu: „Zistila som, že o živote celebrít viem viac ako o živote mojich blízkych.” A iní dodali, že sociálne siete budú vždy po ruke, no naši blízki nie.
