Je to teraz veľmi moderné – nepiť so slamkou. Nový hit na instagrame, nový hit v podnikoch. Teda nie so slamkou všeobecne – s plastovou slamkou. Ja som sa napríklad tento týždeň na dovolenke odfotila s kokosom a slamkou. Dostala som hubovú polievku od svojich followerov – mám byť zodpovedná k prírode a nepiť s plastovou slamkou. Nechápte ma zle, ja sa snažím žiť ekologicky. Chodím pešo, využívam MHD, triedim odpad a slamky vlastne používam tak strašne málo, že by mi nenapadlo z toho vôbec robiť kampaň.

Nie kvôli slamkám, ani followerom hejtujúcim ich, som začala riešiť odpad. Nachádzam sa momentálne v Indonézii – v krajine, ktorá je najväčším producentom plastov na svete. V krajine, kde sa prechádzate po prekrásnej chránenej džungli, a všade sú plasty. Na pláži ležia igelitky a v kanáloch, ktoré sú tu namiesto kanalizácie, tony odpadu.

Keď doma separujeme odpad, plasty vynášame trikrát častejšie než zvyšok. Máme radi syr, ktorého 5 tenkých plátkov je zabalených v obrovskom plastovom obale. Indonézia je plastové peklo, ale Slovensko na tom vo všeobecnosti nie je bohvie ako. Nielen, že nerecyklujeme. My nerecyklujeme drvivú väčšinu odpadu. V roku 2016 sme dokázali vytriediť 23 percent odpadu. Je fakt, že sme si polepšili – rok predtým to bolo len necelých 15 percent. Do roku 2020 pritom musíme splniť kvótu 50 percent, a v roku 2030 bude hranica pre štáty EÚ 60 percent.

 

 

Kampaň je slabá, Slováci málo motivovaní. Ja mám suseda, ktorý je správca. Vidí separovanie skôr cez peniaze – separované kontajnery máme zadarmo, zmiešaný odpad sa platí. Minule videl mladého suseda vynášať dva sáčky smetí. Pán správca, dôchodca, ich šiel vyhrabať z kontajnera a rozviazal sáčky. Zistil, že smeti nie sú vyseparované, a tak ich chytil a vysypal mladému mužovi pred dvere. Efekt to malo opačný, metóda to bolo drastická a neúčinná. Ale pravdu mal správca – vo Švajčiarsku je neseparovať tak drahé, že si to každý dvakrát rozmyslí. U nás ešte stále tápeme.

Je fakt, že Slováci vytvárajú menej odpadu než bežný Európan. Na hlavu ročne vyprodukujeme asi 350 kíl smetí. Menej odpadu vyrába už len Česko, Poľsko a Rumunsko. Priemerne Európan vyrobí viac ako 480 kíl. Teraz na chvíľu zatvorte oči, a predstavte si, že ak sú z 350 kíl dve tretiny plastu (ako v našej domácnosti), ako asi tá kopa vyzerá.

A kým Európa tlačí na recykláciu, je len otázka času, kedy začne tlačiť na objem odpadu. Dnes totiž vieme prestať používať igelitky, slamky a jednorázový riad, no ak človek normálne nakupuje v potravinách, obalov z plastu sa nezbaví, kým výrobcovia nezačnú baliť päť plátkov šunky a syra do niečoho normálnejšieho. EÚ už začína so zákazom slamiek, jednorázových tanierov, či tyčiniek do uší. Začína s tým aj LIDL a iné reťazce. Uvidíme, kedy sa pridajú ostatní.

Kampaň proti slamkám mi na Slovensku príde trocha smiešna. Môj muž hovorí, že aj málo je lepšie ako nič, a má pravdu. No celá akcia vznikla v Spojených štátoch, kde sa minie 500 miliónov slamiek DENNE. Aplikovať ju na Slovensko, ktoré rozhodne nie je slamková veľmoc, mi príde prosto málo. Viac pomôže presvedčiť slovenskú babku, tetu, uja a slovenských rodičov, aby separovali odpad. Z 28 percent sa možno dostaneme aspoň na 40. Aj keď stále málo, aspoň začneme. Zatiaľ totiž sú už všetci ostatní v polovici maratónu a my sme ešte len vyštartovali.

Ženy v meste, majte pekný týždeň – bez slamiek, aj bez plastu!