Je síce piatok, ale veľmi tichý. Ani nie predvíkendový, lebo je vážne sviatočný. A ja som si spomenula, koľko všetkého nás čaká. Pretože, poznáme to. Milión návštev, rodiny, šibači.

Vlani na Veľkú noc nám zazvonili dokonca koledníci. Ani som nevedela, že veľkonoční koledníci existujú. Nuž, a zakoledovali, zaspievali a nič nechceli. Iba duchovná záležitosť. Veľmi príjemní chalani.

Je prvý voľný sviatočný deň.

Práve pozeráte na obloky, treba ich umyť. Záclony vyprať, navariť, hoci je pôst všetci chcú jesť, napiecť koláče, povysávať, preobliecť periny, vyzdobiť celý byt, dom. Ja neviem, ako sa to dá všetko zvládnuť jednému človeku, povedal mi vlani manžel jednej mojej kamarátky. A ona, že radšej ty môj milý choď preč, urobím to sama. Nepotrebujem hundranie, komentovanie.

Nejaké sme čudné, nie? Že urobím si to sama! Veď nech chlapec zvesí záclony, umyje obloky! A čo keď budú na nich šmuhy? A čo keď? Hlavná vec, že nás, nebolia od roboty plecia, že nám zostane o trochu energie viac. Niekde som totiž čítala, že umývanie oblokov patrí medzi najťažšie domáce práce.

Nechápem, prečo by mal ísť milý do fitka, keď nepotrebnú energiu môže vypráskať  na oblokoch, pri vysávaní, pri preobliekaní postelí. Nech to urobí! Aj partneri mužského pohlavia potrebujú pocit, že ich partnerka  potrebuje, že dokážu aj niečo viac, ako iba zarobiť peniaze.

Mnohé galérie aj múzeá sú dnes síce  zatvorené, ale všetky hádam nie. Ja osobne sa zašijem niekde medzi obrázkami skutočných majstrov, potom skočím na kávu a domov prídem vytešená s pocitom, že sviatočný deň mi vybalzamoval dušu, nervy, že som sa dokázala odpútať od všednosti. 

Veľká noc je niekedy náročnejším sviatkom ako Vianoce. Práve pre tie návštevy a šibačov. Pravdaže, všetko sa dá pripraviť doma. Všetko. Maľované  vajíčka aj koláče a torty. Nevravím, namaľovať tri-štyri kraslice,  možno s deťmi, nech sa radujú. Venovať sa však tomu celé hodiny a potom ešte všetkému ďalšiemu...

Poznám to. Odpadávala som od únavy a nie je úprimný nik, kto tvrdí, ako mu táto práca robí radosť, ako ju zbožňuje. Lebo všetky veľmi dobre vieme, že sú činnosti, ktoré potešia oveľa viac a tiež súvisia so sviatkami.

Apropo. Načo by všetci tí kvalitní cukrári a výtvarníci boli na svete, keby sme sa im vŕtali v remesle? Ja tiež pečiem a teda dosť často, nikdy však nestvorím takú nádhernú tortu, akú mi napríklad toť nedávno na narodeniny objednala Kika. Nádherná, kvalitná... pracovala na nej určite s veľkou láskou a fantáziou mladá majsterka v Devínskej Novej Vsi. 

Nezanedbávam domácnosť, hrnce. Nemusím však umrieť od roboty len preto, že sa pochválim iným: Aha! Sama som robila.

Vajcia mám nachystané. Tri. Potriem ich celé lepidlom a vyváľam v sezamových semiačkach. Druhé v rasci a tretie ešte neviem. Moja časová investícia do tohto veľmi originálneho zdobenia bude rovnú hodinu aj s cestami. Stačí. Lebo ďalšie, nádherné, som kúpila od človeka, ktorý sa tým živí a maľuje bravúrne.

Moja kamoška Nataša, keď som sa jej pred ktorýmikoľvek sviatkami spýtala či má upratané, s úsmevom šibalským aj výsmešným povedala: Po sviatkoch. Ja upratujem po sviatkoch. Nech to nejaký deň aj vydrží!

A vlastne, mala pravdu. Sviatky sú dni otvorených dverí, zaprášených kobercov, podlahy... Lebo vyzúvať sa na návšteve, och. To je však už celkom iná téma.

Dámy, pobehajte galérie! Máme štyri voľné dni!