|
Prvého septembra vykročili francúzski školáci do nového školského roku. Tentokrát nového nielen zošitmi, peračníkmi a aktovkami, spolužiakmi a spolužiačkami, ale aj zmenami po schválených reformách v školstve, ktoré Francúzi tak zbožňujú. Pedagogické vylepšenia štýlu fyzika, chémia od šiestej triedy namiesto siedmej, predmety latinčina a gréčtina spojené do jedného predmetu „kultúra a jazyky Antiky“, druhý cudzí jazyk od siedmej triedy namiesto ôsmej.
Tento školský rok však prináša aj ďalšie novinky pre žiakov a študentov. Po tragických udalostiach posledných dvoch rokov, sa vo francúzskych školách nastolili prísne bezpečnostné opatrenia.
Vytratila sa slávnostnosť prvého školského dňa, kedy bol školský dvor plný vyobliekaných detí, rodičov a učiteľského zboru, kedy sa podávala káva a riaditeľ v bielej košeli a kravate vyhlasoval mená žiakov, ktorí sa zaraďovali k svojej novej pani učiteľke. Na konci letných prázdnin sme dostali zo školy mail, že deti máme odovzdať pri bráne, od školskej brány sa máme rýchlo vzdialiť, aby sa pri škole nezhromažďoval väčší počet ľudí a tiež deťom máme vysvetliť, aby pri škole so spolužiakmi a spolužiačkami nepostávali a nezgrupovali sa.
Riaditeľ školy stál pri bráne, pozdravil každého rodiča a dieťa, deti vpúšťal po jednom cez bránu a o niekoľko metrov ďalej na školskom dvore boli ďalšie kovové zábrany, cez ktoré deti po jednom prechádzali. Rodičia narýchlo zakývali a rýchlo od školskej brány odchádzali. „Je to tak smutné, už nič nebude ako bývalo“ , povzdychne si mama, ktorá práve pustila ruku svojho syna prváka.
Pred každým rodičovským združením nám príde poštou domov priepustka, bez ktorej sa do areálu školy nedostaneme.
Všetci žiaci a študenti, dokonca i škôlkári od troch rokov, budú musieť absolvovať počas roku tri simulačné cvičenia, ako sa správať počas teroristického útoku v škole. Budú sa učiť, kadiaľ majú utekať, kam sa schovať. Trojročným deťom budú pani učiteľky vymýšľať rôzne hry a finty, aby vydržali byť ticho a ostať bez pohybu, keďže troj až šesťročné dieťa nemá prirodzené schopnosti byť ticho dlhšie ako päť minút.
Vyučujúci majú nariadenie hovoriť viac s deťmi o násilí, smrti, strachu, zle a jeho dôsledkoch.
Nebezpečenstvo teroristického útoku vošlo do našej každodennosti. Kvôli bezpečnostným opatreniam a strachu prichádzame o mnohé chvíle, ktoré sme mali tak radi. Naše deti sa s tým učia žiť.
Po návrate zo školy z aktoviek vytiahnu hŕbu papierov na prečítanie, podpísanie, kníh na obalenie, jeden cez druhého hovoria, čo im chýba. Priesvitný obal na malý zošit, knižka so skloňovaním francúzskych slovies, papiere formátu A3, pracovný manuál na dejepis. Mami, profesor dejepisu sa volá Hermés a telocvikár je pán Potkan. Dobré, že?
Našťastie sú ešte veci, ktoré sa nemenia.
Prečítajte si aj Francúzska Slovenka
