|
BRATISLAVA. Alena z Bratislavy vychováva svoju dcéru sama. „Zostali sme samé už veľmi skoro, problémy začali hneď po narodení dcérky,“ hovorí. Tá má teraz 5 rokov. Definitívne sa s partnerom rozišli, keď mala rok. Odvtedy ju vychováva prakticky sama, hoci sa dcéra s otcom pravidelne stretáva. „Najťažšie bolo, keď mi počas rodičovskej dovolenky oznámili, že so mnou v práci už nepočítajú,“ hovorí. Nakoniec si našla inú prácu. Z bankovej úradníčky sa stala predavačkou, teraz pracuje ako upratovačka. Privyrába si rôznymi brigádami. „Jedine takto stíham vyberať dcérku zo škôlky,“ hovorí.
Domácnosti osamelých rodičov tvoria v krajinách Únie pätinu. Z nich len v 15 percentách ide o osamelých otcov. Ich situácia je však vo väčšine prípadov lepšia ako situácia osamelých žien s deťmi.
Matky, čo vychovávajú svoje deti samé, sú častejšie ohrozené chudobou ako iné ženy, či dvojice s deťmi. Ich riziko chudoby je podľa európskych štatistík 30 percent v porovnaní so 17-timi percentami u párov s deťmi.
Tlak spoločnosti
Osamelé matky majú často problém skombinovať osobný a pracovný život, čo sa odráža aj na ich zdraví, upozorňuje vo svojom výskume Sophie Heine z Egmontovho kráľovského inštitútu pre medzinárodné vzťahy.
„Od matky sa očakáva nekonečná obetavosť a oddanosť. Tieto nereálne predstavy vzbudzujú v ženách pocity viny, keď sa im nedarí napĺňať predstavy o tom, aká má byť dobrá matka,“ hovorí. Očakáva sa, že matky ponesú najväčšie bremeno rodičovstva, či už v partnerskom vzťahu alebo po rozchode. Materstvo je totiž podľa nej stále vnímané ako hlavná identita ženy.
Mnohé matky tak po rozchode nie sú schopné ani len pripustiť, žeby sa o starostlivosť o deti delili, či dokonca boli druhým rodičom. „Boja sa, že ak by to pripustili, boli by považované za zlé matky,“ hovorí.
Riešenie vidí Heine v takzvanom zdieľanom rodičovstve. „Zdieľané rodičovstvo je v záujme všetkých členov rozbitých rodín, nielen ako sa často uvádza, detí a otcov, ale aj matiek,“ hovorí. Tomu by sa podľa nej mala prispôsobiť aj legislatíva Únie. Pracovať však treba aj rodovými stereotypmi, upozorňuje.
Sama/sám na všetko
Na Slovensku tvoria neúplné rodiny podľa štatistikov niečo vyše 16 percent. Dominujú ženy – 84 percent prípadov, osamelí otcovia tvoria 16 percent. V takmer polovici prípadov ide o rodiča – samoživiteľa s jedným dieťaťom. Za vznikom neúplných rodín je najčastejšie rozvod – v roku 2014 sa u nás rozvádzala približne tretina manželstiev.
Rodič - samoživiteľ, či už ide o ženu alebo muža, berie na seba veľkú zodpovednosť, upozorňuje koučka Andrea Trávničková. Je podľa nej pod väčším tlakom ako rodičia, ktorí žijú v páre. „Je jediným zdrojom a pilierom rodiny z hľadiska materiálneho zabezpečenia a tiež z hľadiska úlohy rodiča, ale napríklad aj z hľadiska vytvárania vzorov pre svoje deti,“ hovorí. Mamy ťažko poskytnú svojim deťom mužský vzor a otcovia budú len ťažko ženským vzorom pre svoje deti, dodáva.
„Deti si svoje vzory hľadať budú a aj si ich nájdu, ak im ich neposkytneme my, poskytne im ich okolie,“ hovorí Trávničková. Pre deti je bezpečné, aby im osamelý rodič dokázal poskytnúť alternatívu chýbajúceho vzoru, vysvetľuje – aby to bol niekto, koho rodič pozná a dôveruje mu a nie niekto z partie či ulice.
Ak druhý rodič s deťmi zostáva v kontakte, je podľa Trávničkovej dôležité oddeľovať jeho rolu (ex)partnera od role rodiča. „Hoci sme ako partneri zlyhali, stále máme šancu byť skvelými rodičmi. Naše deti na nás majú právo. Aj s našimi chybami, víťazstvami aj prehrami. Či už žijeme v páre alebo ako samoživitelia,“ hovorí.
Riešenie = striedanie
„Osobná starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi je aj po rozvode či rozchode rodičov u väčšiny detí najlepším riešením zo všetkých zlých ponúkaných riešení,“ hovorí predsedníčka občianskeho združenia Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť Barbora Kamrlová. Pri striedavej starostlivosti obaja rodičia zostávajú pre dieťa dôležití, vysvetľuje – môžu sa zaskakovať, pomáhať, najmä v krízových situáciách, môžu sa pre dieťa nadštandardne angažovať.
V osobnej starostlivosti obidvoch rodičov zostáva podľa nej len desatina detí. Od roku 2010 po dnes praktizuje u nás na základe súdneho rozhodnutia osobnú starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi asi 5500 párov. Stále totiž prevláda rozhodovanie zveriť dieťa do starostlivosti len jedného z rodičov, vysvetľuje.
„Väčšina otcov je proti svojej vôli prinútená súhlasiť formálne so zverením dieťaťa len matke, aby poručenský systém nakoniec nepoškodil dieťa,“ hovorí. Viacerí rodičia tak podľa nej vychovávajú svoje deti spoločne napriek rozhodnutiu súdu – tých však v štatistikách nenájdeme.
Tri podmienky striedavej starostlivosti stanovuje priamo zákon o rodine v § 24 ods. 2:
1. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať,
2. ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem,
3. ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Zdroj: www.sriedavka.sk
Neľahká ekonomická situácia
Miera rizika chudoby sa u nás podľa posledných štatistík pohybuje okolo 13 percent. Od roku 2012 sa do roku 2014 znížila o 0,6 bodu. Najviac ohrození chudobou sú osamelí rodičia s aspoň jedným dieťaťom – a to až v takmer tretine prípadov. Ak vezmeme do úvahy indikátor Nová chudoba, ktorý berie do úvahy príjmy, vylúčenie z trhu práce a sociálne vylúčenie, sú osamelí rodičia ohrození až v takmer 40 percentách prípadov.
Z hľadiska pracovných podmienok pre rodičov je podľa Trávničkovej situácia na Slovensku nastavená likvidačne. Ako ambasádorka OZ E-ženy sa denne stretáva s príbehmi žien – matiek, ktoré chcú byť plnohodnotnými mamami pre svoje deti, no zároveň chcú či musia prispievať do rodinného rozpočtu. Ešte zložitejšie to podľa nej majú samoživitelia, kde celá rodina stojí a padá na tom ako to celé zvládnu – sami. „Byť na 100 percent rodičom a zároveň 100 percent samoživiteľom, chce od človeka dvojnásobné úsilie, odhodlanie a obrovskú vnútornú silu,“ hovorí. Udržať balans medzi rodičovaním a živiteľstvom je skutočné umenie, dodáva.
Prečítajte si aj Zarábame menej ako naši kolegovia. Vyberáme si aj menej platené profesie
