Vybrali sme päť zaujímavých faktov, ktoré sa z výsledkov ôsmeho celoslovenského referenda dajú vyčítať.

1. Strašenie na Slovensku nefunguje

Je u nás nemalá skupina ľudí, ktorá s tým najlepším úmyslom považuje homosexualitu za chorobu a nešťastníkov by dala liečiť. Keď sa povie homosexualita, predstavia si sodomiu a nie dvoch ľudí, ktorí sa majú radi.

Úmysel ochrániť tradičnú rodinu je naozaj úprimný, ale neexistuje spôsob ako si ho vynútiť. Ak by aj referendum bolo platné, ťažko by sme ako spoločnosť prišli k jeho naplneniu.

Kampaň, ktorú Aliancia za rodinu a jej sympatizanti viedli, nebola pozitívna. Nepodporovala nič, bola proti menšinám. Nič na tom nezmení ani hovorkyňa Aliancie za rodinu, ktorá okamžite z neúspechu referenda obvinila všetkých okolo. Najmä protivníkov a médiá.

Nech sa snaží ktokoľvek z prívržencov referenda vysvetľovať svoje najčistejšie úmysly, z ľudí napríklad na internete dostali len číre negatívne emócie. Toľko zla sme u nás už dávno nemali. Na oboch stranách.

Reklamné klipy, ale aj pán farár v neodvysielanej kázni z Prešova strašili nezmyselnými krádežami detí. Aliancii chýbali argumenty. Pritom sa len snažila ospravedlniť si vlastný strach z inakosti. Z toho, že by sa čosi také stalo aj ich deťom. Až 80 percent Slovákov im ukázalo, že z podobných vecí naša krajina strach nemá.

2. Otvorilo cestu k registrovaným partnerstvám

Najviac pomohli práve tomu, proti čomu bojujú. Aliancia za rodinu referendom pomohla samotnej LGBTI komunite viac, ako všetci jej lobisti doteraz. Ak sa zorganizuje takýto veľký prieskum verejnej mienky a 80 percent národa odkáže, že im práva pre menšiny vôbec neprekážajú, malo by sa s tým niečo robiť.

„Je to jednoznačná výzva oboch strán na začiatok slušnej diskusie o registrovaných partnerstvách," povedal o plánoch iniciatívy Inakosť pár minút po konci referenda denníku SME Martin Macko.

Ak niekto bojoval za rodinu výhradne medzi mužom a ženou, 80 percent národa rozhodlo inak. Podobne ako v Česku sú registrované partnerstvá téma len pri ich prijímaní. Neskôr už vôbec nikomu nevadia. A spoločnosti len prospejú.

Presne ako nedávno pre Ženy v meste napísal Michal Piško. „Z desiatich krajín EÚ s najvyššou úhrnnou plodnosťou (teda počtom detí na jednu ženu) sú registrované partnerstvá alebo manželstvá homosexuálov legálne až v deviatich,“ citujem z jeho textu.

„Naopak konzervatívne kresťanské krajiny, kde práva homosexuálov na legálne partnerstvo zatiaľ zaznávajú, ako sú Taliansko, Grécko, či Poľsko, sú na opačnom póle a ženám sa v nich, podobne ako u nás, rodí najmenej detí v Únii,“ dodáva autor.

3. Regionálne rozdiely

Čím bližšie je bydlisko k horám, tým viac je téma tradičnej rodiny pre Slovákov dôležitá. Na Orave sa účasť vo viacerých obciach pohybovala až okolo 80 percent. Môžu za tým byť tradične mnohopočetné rodiny a silná viera.

„Oravské rodiny sú tradičnejšie, majú štyri deti a ešte sú nezriedka schopné prijať ďalšie do pestúnskej starostlivosti,“ povedal vlani v apríli SME volebný geograf z banskobystrickej Univerzity Mateja Bela Tibor Madleňák. Porovnával vtedy Oravu s Kysucami. Už za kopcami mali menšiu účasť aj tentoraz.

V ostrom kontraste je však Orava s okresmi na južnej hranici Slovenska. V Nových Zámkoch prišlo len 10 percent voličov, v Rimavskej Sobote dokonca len sedem. Môže za tým byť aj zloženie obyvateľstva. Referendum určitá časť krajiny brala ako útok na menšiny a práve na juhu je najviac ľudí maďarskej, ale aj rómskej národnosti.

Agresívna kampaň za tradičnú rodinu si tam našla minimum sympatizantov.


4. Cirkev má slabší vplyv ako sme si mohli myslieť

Zásadným porazeným referenda je spolu s Alianciou za rodinu rímsko-katolícka cirkev. Občiansku iniciatívu bolo vidieť v médiách, našla si svojich fanúšikov. Cirkev však nezvolila dobrú taktiku ako spoločnosť zaujať. Po škandáloch okolo odvolania arcibiskupa Bezáka chcela zmeniť tému spoločenskej diskusie.

V kostoloch sa čítali pastierske listy, rozdávali letáky. K referendu neprišli ani samotní veriaci, často mali iné názory. „Som kresťan a práve preto sa referenda nezúčastním,“ napísal si na tričko napríklad syn Lucie Čarnej, ktorá to pre Ženy v meste popisuje vo svojom stĺpčeku.

Katolícka cirkev je stále veľmi dôležitou súčasťou našej krajiny, referendum a jeho výsledok jej však ubralo na význame a vplyve.

5. Referendum potrebuje nové pravidlá

Na Slovensku sme už mali osem referendových hlasovaní. Uspelo len jedno, o vstupe do Európskej únie.

Ako tak zmysluplnú účasť mali len tri referendá. To jediné, ktoré prešlo (52,15) a ešte dve ďalšie v rokoch 1998 a 2004. Obe si v politicky rozhádanej krajine žiadali nezmyselné skrátenie volebného obdobia parlamentu. Prvé organizovalo ohrdnuté HZDS Vladimíra Mečiara, druhé odborári. Obe skupiny nesledovali dobro krajiny, ale vlastné ciele a svoju propagáciu a náklady na referendum ich nezaujímali.

Podobne si kampaň vďaka referendu urobila aj strana Sloboda a solidarita v roku 2010. Vtedy prišlo k urnám 22,84 percent hlasujúcich a nič z referenda nebolo. Tentoraz prišlo ešte menej ľudí. Jediným výsledkom môže byť spomenutá debata o registrovaných partnerstvách. Za 6 miliónov eur je to však veľmi málo. Dala sa pokojne urobiť niekde v parlamente bez extra nákladov.

Referendum sa často stáva nástrojom politickej propagandy a reklamy za štátne. Môže nám v budúcnosti ešte poslúžiť na dobrú vec, ale doteraz tomu nič nenasvedčuje. Minimálne debata nad zmenami jeho spôsobu by tu mohlo začať.