Umenie bolo jej vášňou. Láska osudom. Taký je podnadpis knihy Sophie Villard o americkej zberateľke umenia Peggy Guggenheim. Ako galeristka a mecenáška pomohla mnohým prežiť, a to nielen počas vojny. Aký bol jej sen o šťastí?

Peggy Guggenheim bola bohatá žena. Takých je však veľa. Čo však niekoho vedie k tomu, aby sa o svoje peniaze podelil? To je otázka, ktorú by som sa Peggy rada spýtala. O jej osobe si môžete prečítať rôzne informácie.

Peggy Guggenheim: Roky v Paríži a v Londýne

Vraj vedela byť arogantná, ale aj provokatívna, mužom sa nevyhýbala, práve naopak. Žila si svoj bohémsky život a verím, že to mnohých iritovalo. Nič z toho som si však nevšimla v knihe, ktorú som mala možnosť prečítať si. Jej názov je Peggy Guggenheim a sen o šťastí a opisuje najmä roky, ktoré prežila v Paríži a v Londýne.

To, že Európu milovala, je všeobecne známe. Rovnako aj to, že rodný New York navštevovala len, keď musela. Margueritte „Peggy“ Guggenheim sa narodila v roku 1898 a mala židovsko-švajčiarske korene. Podporovala finančne umelcov a počas vojny niektorým dokonca zachránila život.

„Moje nadšenie Peggy Guggenheimovou sa začalo, keď som prvýkrát naživo videla jej zbierku v benátskom Pallazo Venier dei Leoni priamo na Canal Grande. V paláci z 18. storočia, ktorý nikdy nebol celkom dokončený, Peggy žila od roku 1949 až do svojej smrti medzi svojím umením a psíkmi – asi päťdesiatimi tibetskými teriérmi a ši-cu,“ vysvetľuje v doslove knihy autorka Sophie Villard.

Peggy bola celý život obklopená luxusom a užívala si život medzi jagavou umeleckou bohémou, jeden nablýskaný večierok striedal ďalší. Stretáva tam množstvo umelcov a prežíva vášnivé vzťahy so spisovateľom Samuelom Beckettom či výtvarníkmi Yvom Tanguym a Maxom Ernstom. Respektíve, toto sú mená, ktoré sú spomínané v knihe, ale tá zahŕňa len päť rokov z jej života.

Okrem toho mala za sebou náročné manželstvo s umelcom Laurencom Vailom, s ktorým mala dve deti. Ten ju aj uviedol do sveta, ktorý ju tak fascinoval. Dokonca až tak veľmi, že pri podpore umelcov dokázala to, čo by mnohí nedokázali. Ako príklad uvediem výstavu Dorothei Tanningovej, s ktorou onedlho odišiel je manžel Max Ernst.

Guggenheim: Všetko sa točilo okolo umenia a lásky

Jej život vyzerá skutočne tak, ako ho ona sama opísala jednou vetou: Všetko sa točilo okolo umenia a lásky. Keď sa jej podarilo v Londýne otvoriť galériu (Galerie Guggenheim Jeune), prežívala s umelcami každú vernisáž. Čakala ako ju príjmu kritici, dúfala, že budú umelca šetriť a v neposlednom rade vždy premýšľala nad tým, koľko malieb si bude musieť kúpiť, aby si maliar nevšimol to fiasko.

 

🛒 Knihu si môžete v zľave kúpiť ONLINE  - kliknite tu: 

„V Londýne položila s Guggenheim Jeune základný kameň svojho poslania. Kde sa zo zvedavého dievčaťa stala manželka, milenka a napokon sebavedomá obchodníčka.“

Keď sa neskôr musela z finančných dôvodov rozlúčiť s galériou, v hlave sa jej rodil iný plán. Bolo jej jasné, že vyjednávanie o cenách diel jej veľkú radosť nerobí, naopak, uvedomovala si, že oveľa radšej sama umenie zbiera. A nielen to. Prístup k modernému umeniu chcela zabezpečiť aj širším masám, nielen vysokej šľachte a boháčom. Rozhodnutie znelo: musí si otvoriť múzeum. Kým ostatní utekali pred vojnou, ona nakupovala diela.

Kontaktovala umelcov na úteku, ktorí si obrazy na palubu lode zobrať nemohli. Peniaze potrebovali a ona ich mala. „Jej plán bol jednoduchý a funkčný: každý deň kúpi jeden obraz. Čo deň, to obraz – dobrý slogan, no nie? Umelcom tým pomôže a popritom má skvelú možnosť rozšíriť si zbierku a vytvoriť základné portfólio pre svoje múzeum, ktoré jedného dňa, keď sa skončí vojna, otvorí. Raz sa predsa musí skončiť,“ uvažuje hlavná hrdinka knihy.

Zachraňovala umelcov a ich diela

Navyše, predsavzala si, že nebude využívať situáciu a pri kúpe nebude vyjednávať a žiadať výhodnejšiu cenu, hoci by mohla. Umelcom zaplatí toľko, koľko si vypýtajú. Bol to jej spôsob pomoci tým, čo potrebovali rýchlo a bezpečne opustiť Európu.

Autorka knihy však spomína aj zaujímavé situácie, ku ktorým dochádzalo. Napríklad, keď sa vybrala po Dalího obrazy a privítala ju jeho manželka Gala. Peggy sa pochybovačne opýtala, prečo to robí, a keď vysvetľovala, že je to jej podpora umenia a humanizmu, Gala sa zasmiala a povedala: „Váš spôsob podpory umenia! Aké vtipné. Som presvedčená o tom, že pre ženu existuje len jeden spôsob, ako skutočne podporiť umenie: tým, že bude žiť po boku umelca a starať sa o to, aby bolo jeho umenie široko vnímané. To je skutočné miesto ženy vo svete umenia. Všetko ostatné je nevhodné.“

Ju táto ani ďalšie skúsenosti neodradili. Svoj plán naplnila, dokonca sa jej podarilo celú zbierku dostať do bezpečia a zachrániť ju pred nacistami. Do Spojených štátov nakoniec utiekla pred vojnou aj ona s rodinou.

Zbierka Peggy Guggenheimovej je malé múzeum pozdĺž Canal Grande v Benátkach.  Foto - to be venice

„Peggy Guggenheimová zhromaždila túto výnimočnú zbierku ako samouk s neuveriteľným citom a bez ohľadu na skeptikov a posmievačov. Vďaka nej sa presadilo niekoľko neznámych, mladých európskych umelcov. Počas rokov strávených v New Yorku podporila samostatnou výstavou Marka Rothka a objavila Jacksona Pollocka. Považuje sa za priekopníčku abstraktného expresionizmu newyorskej školy,“ hovorí autorka knihy Peggy Guggenheim.

Guggenheimová nebola okrajová postava

Sophie Villard si pri písaní knihy pomáhala podrobnou biografiou tejto zberateľky umenia s názvom Ich habe alles gelebt (Všetko som prežila - poz.red.). Ako však dodáva: „Zdá sa mi neuveriteľné, že Peggy Guggenheimová, ktorá bola taká významná na umeleckej scéne a tak pozitívne ovplyvnila životy mnohých umelcov – ani nehovoriac o tom, že ich zachránila - je dodnes v oficiálnych zdrojoch vnímaná nie ako aktívna členka intelektuálnej a umeleckej bohémy, ale iba ako zábavná okrajová postava. Považujem za veľmi dôležité spochybniť takéto podceňovanie jej osobnosti a najmä upozorniť na jej celoživotný prínos, ktorý nespočíva len v tom, že priamym letom dostala do bezpečia seba a ďalších desiatich ľudí, ale aj v tom, že mnohým ďalším pomohla veľkými peňažnými príspevkami záchrannému výboru Variana Frya.“

Sophie Villard na záver dodáva: „Táto slávna Newyorčanka zomrela v Taliansku ako 81-ročná v roku 1979 po dobrodružnej ceste životom. Bola jednou z prvých svetoobčianok. Svojou odvahou a nadšením nám naprieč kontinentmi nakreslila tušom, štetcom a farbou vlastný pestrofarebný svet na plátno svojho života a prenikla nám až do sŕdc.“„Bola presvedčená, že pre každú ženu existuje taká vášeň, ktorá nesúvisí s mužmi, a dokonca ani s rodinou. Každá žena má v sebe základný kameň šťastia, lásky, na ktorom môže budovať svoj život. U nej to bola láska k umeniu.“

Inšpiráciu prečo si prečítať knihu Peggy Guggenheim a sen o šťastí, hľadajte aj v našom podcaste: