|
Používanie mobilného telefónu na ulici je zaujímavý príklad falošného komfortu „keď to robia všetci, môžem aj ja“. Tým, že ide o činnosť, ktorej sa pravidelne venuje toľko ľudí okolo vrátane nás, prestávame ju vnímať ako rizikovú. Z vybavovania mailov či esemeskovania za chodu sa stal štandard.
Hlava dole
V priestoroch obchodov nájdete informatívne značky o zákaze používania mobilov, ale už ste videli takúto značku na chodníkoch či priechodoch? Možno tak na výlete v čínskom meste Chongqing, kde pred štyrmi rokmi dokonca zaviedli 30-metrový „prúd pre esemeskujúcich chodcov“. Hoci sa medzičasom pre nápad nadchlo niekoľko ďalších miest, neukázalo sa to ako dlhodobo efektívne riešenie.
Foto - Instagram
Na fakt, že mobil na ulici je stále ešte podceňované riziko, poukázal nedávny experiment vo vysielaní televízneho programu Today. Jeho redaktor spolu so skupinou divákov v teréne testoval, ako sa menia reakcie chodcov, čo delia svoju sústredenosť medzi sledovanie diania na ulici a na displeji telefónu.
Výsledok? Cikcakovitá chôdza, zakopnutia, minutie zebry pri prechádzaní cez cestu, viacerí dokonca ani nezdvihli pohľad a spoľahli sa na to, že prichádzajúce auto zachytia periférnym videním či sluchom.
Pokus tiež potvrdil zistenie staršej vedeckej štúdie, v ktorej sa uvádza, že keď esemeskujeme, mení to našu trajektóriu chôdze. Bez toho, aby sme si to uvedomili, prestávame kráčať rovno a koordinovane.
Foto - Instagram
Multitasking je bublina
Dôvod, prečo by sa z ťukania do mobilu za pochodu nemal stať všeobecne tolerovaný, tobôž nie rutinný zvyk, vysvetľujú neurológovia prirovnaním mozgu k počítaču. Keď ho zamestnáte viacerými výkonnostne náročnými úlohami naraz, prehreje sa a hrozí skratom.
Pre mnohých je to nepochopiteľná predstava, veď v dobe zameranej na výkon je multitasking zručnosť, ktorou sa už ani nechválime v životopisoch, považujeme ju za prirodzenú výbavu. Lekári však upozorňujú, že samotné označenie multitasking je zavádzajúce.
Prečo to nefunguje?
Keď čítame knihu a popri tom počúvame náladovú hudbu, vieme si vychutnať jedno aj druhé, lebo zapájame do práce odlišné časti mozgu. V momente, kedy by sme chceli informačne vstrebať text písaného slova zarovno s textom práve hranej piesne, narazili by sme na problém vyplývajúci z neúmerného zaťaženia rovnakého mozgového centra.
Podobný princíp platí aj pri esemeskovaní na ulici. Keby sme boli v ideálnom prostredí – v nám dobre známom teréne bez ľudí, bicyklov, áut, zákrut a výmoľov, teoreticky môžeme vybaviť z mobilu aj celodennú agendu. Chôdza je automatizovaný pohyb, takže keď celú pozornosť presunieme na displej, nanajvýš pôjdeme nakrivo, ale pôjdeme.
Ulica má však od ideálneho prostredia ďaleko. A pravopisné chyby v esemeskách odoslaných popri chôdzi sú ešte relatívne nízka daň za nadhodnotenie našich mozgových limitov.
Prečítajte si
