Prázdne dupačky

 

Bol to najhorší moment v mojom živote. Po prebdenej noci som ráno o pol ôsmej odniesla moju trojtýždňovú dcéru na operačnú sálu. Čakala ju operácia srdca. Dcérka plakala, pretože som ju nemohla pred operáciou nadojčiť a ja som plakala s ňou. Sestričke som odovzdala dieťa a ona mi po chvíľke vrátila prázdne dupačky. To sú momenty, na ktoré vás nikto nepripraví. Držíte v ruke prázdne dupačky a netušíte, či ich ešte budete môcť dcérke obliecť. Sadla som si s nimi na schody a dlho som nevedela vstať.

Všetky tie spomienky sa mi nedávno vrátili. Boli sme na jednej akcii, ktorú organizovala Nadácia Šťastné srdcia detskej kardiochirurgie. A moja dcéra tam bola so mnou. Má jedenásť rokov a na Deň detí si prvý raz podala ruku s lekárom, ktorý ju v to ráno operoval. S primárom Matejom Nosáľom.

Sú momenty, ktoré patria k najhorším v živote a potom sú momenty, ktoré ich zatienia a všetkému tomu žiaľu a strachu dajú zmysel. Moja dcéra sa usmievala na primára a jediné, čo jej to ťažké obdobie pripomína, je jazva na hrudníku. Inak je to zdravé, vtipné a tvrdohlavé dievčatko, ktoré hrá výborne tenis a o všetkom, čo prežila, vie len z nášho rozprávania.   

 

Prečítajte si

 

Pomaturitné

 

Podobným pozvaniam som sa doteraz vyhýbala. Práve preto, že sa mi tam všetky tie spomienky vrátia. Ani nie na to, čo sme prežili my, pretože po jedenástich dňoch v nemocnici sme odišli domov a už sme sa tam nikdy nemuseli vrátiť. Ale spomienky na tých, čo to šťastie nemali. Na mamičky, ktoré mi rozprávali o tretej či štvrtej operácii svojich detí, o vedľajších komplikáciách a nečakaných zvratoch v zdravotnom stave. Spomienky na smrť. Keď mama šesťmesačného dievčatka, ktoré ležalo vedľa našej dcéry, musela podpísať, aby ho odpojili z prístrojov.

Ale už ma tie spomienky nedesia. Na akcii som nevidela len malých operovaných pacientov, ale vysmiate deti s pomaľovanými tvárami, ktoré s totálnym nasadením opakovali všetko, čo im animátori predviedli. Nevidela som tam mamy a otcov, ale bojovných optimistov, ktorí podstúpia všetko, aby svojim deťom pomohli. Mimoriadne schopných lekárov a sestričky, ktorí im tým všetkým pomáhajú prejsť, lebo im v ktorúkoľvek nočnú, či rannú hodinu ochotne vysvetľujú, ako na tom ich dieťa je a čo všetko pre neho ešte urobia. A videla som tam aj známe tváre športovcov či hercov, ktorí prišli aj so svojimi deťmi, aby tú odvahu a profesionalitu ocenili.

Vtedy ožije šťastím každé srdce. Operované i neoperované. Detské i dospelé. Aj to moje a mojej dcéry.