Kde ste doma? V Izraeli, na Slovensku, v Afrike? 

"Za domov považujem Izrael. Tam som si zariadila svoju prvú domácnosť ako mladá žena, tam sa narodili a vyrastali deti. Ale už deväť rokov mám domácnosť aj v Nemecku, odkiaľ je môj druhý manžel a žije tam tiež starší syn so svojou rodinou. Tam si chodím oddýchnuť a potešiť sa s vnúčatami."

Keď ste sa v roku  1986 rozhodli odísť, vydali ste sa, išli ste do Izraela s jasnou predstavou, čo tam budete robiť? 

"Predstavu som nemala žiadnu. Išla som do absolútneho neznáma. Ale verila som, že si určite nájdem niečo, čo ma naplní. Ani na chvíľu som o tom nepochybovala."

Ako sa domáci pozerali na ženu z východnej Európy? 

"V Izraeli je zmes imigrantov z celého sveta. Výzorovo ma skôr radili do severnejšej časti Európy, lebo som blond. Prízvuk v hebrejčine mám vraj argentínsky alebo maďarský. Samozrejme, všetci sa pýtali, odkiaľ som. Ľudia z Československa, prisťahovalci, vždy mali a majú dobré meno v Izraeli ako inteligentní, vzdelaní a kultivovaní ľudia."

A ako 80. a 90. roky priali ženám na akademickej pôde v Izraeli? Cítili ste nejaký rozdiel medzi Slovenskom a Izraelom? 

"Som presvedčená a sama som toho aj dôkazom, že spomínané roky mimoriadne priali ženám a trend pokračuje. Treba byť dobrý v štúdiu, vo svojej odbornosti. A rozdiel oproti Slovensku? Oveľa viac možností napredovať, zmeniť profesiu, alebo smer štúdia, výskumu. Mala som šťastie na veľmi ľudský a láskavý prístup mojich nadriadených. Bol bez znakov arogancie a bohorovnosti."

Edita Révay zbiera N’tonke(ovocie je pomenované v miestnom jazyku Bambara).  Foto - archív ER

Ako je to dnes – máte dosť kolegýň vo svojom odbore?  

"Celkovo vo vede, v odboroch, ktorým som sa venovala, je vysoké zastúpenie žien. V lekárskych vedách je už viac rokov vyšší počet žien ako mužov."

Prvý doktorát ste získali ešte na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, druhý už na Katedre anatómie a bunkovej biológie na izraelskom technologickom inštitúte Technion v Haife.

"Áno, v Technione som prednášala a šéfovala dlhé roky pitevni. Zároveň som prednášala a prednášam na Haifa University a na univerzite v Bamaku (Mali), kde som získala profesúru." 

Stále rozprávate výborne po slovensky, ale prednášate v angličtine a hebrejčine. Pochádzate z Bojníc, aká bola vaša jazyková výbava pred odchodom do Izraela?

"Vedela som viac-menej pasívne nemecky, anglicky a rusky. Po hebrejsky len pozdraviť. Hneď po príchode do Izraela som začala chodiť do jazykovej školy na hebrejčinu a potom na angličtinu v Technione."

Prednosť dostala malária pred rakovinou

Prednášate na univerzite v Haife, ale i v Bamaku, prednášate anatómiu, ale aj bunkovú biológiu, učíte lekárov, ale i výskumníkov. Ako je to možné časovo a priestorovo zosúladiť? 

"Asi som umelec v logistike...(smiech). Ale vážne, človek musí mať vášeň pre to, čo robí. Byť dychtivý a zvedavý. A, samozrejme, pracovitý. Týmto semestrom končím s prednášaním na troch katedrách univerzity v Haife a presúvam sa do Mníchova a Bamaka. V Bamaku na lekárskej fakulte ma čaká veľká výzva. Okrem výskumu, čo tam robím s medzinárodným tímom vedcov v oblasti malárie, chcem vybudovať novú, modernú katedru anatómie."

Edita Révay so "svojimi" deťmi.  Foto - archív ER

 

Máte kontakt aj so slovenskou vedou? Zachytili ste napr. že vedci zo SAV skúmali spavú chorobu a muchy tse-tse?

"Sledujem medzinárodné publikácie. Áno, počula som o tom výskume. Pracujem však v inej oblasti výskumu ako moji slovenskí kolegovia a preto nie som s nimi prepojená. Som jedným zo zakladajúcich členov spoločnosti SKILL (Slovak-Israeli Scientific and Innovation Society). Inaugurovaná bola za prítomnosti prezidenta Andreja Kisku počas jeho návštevy v Izraeli v marci 2017. Ponúka nové možnosti vedeckej a technologickej spolupráce medzi oboma krajinami." 

Prečo ste sa pred dvanástimi rokmi rozhodli zmeniť predmet svojho výskumu a výskum rakoviny vystriedala tropická medicína?

"Asi z rovnakého dôvodu ako som prestala s prenatálnou genetikou. Pocit úplnej saturácie v konkrétnom odbore a túžba po niečom novom."

Čomu presne ste sa venovali pri výskume rakoviny, akej oblasti?

"Genetickému pozadiu a markerom rakoviny prsníka. Epidemiológii týchto markerov v rôznych populáciách žien Blízkeho Východu." 

Ste spoludržiteľkou patentu na návnadu, ktorá pomáha eliminovať komáre. Váš výskum financuje jedenásť rokov Nadácia Melindy a Billa Gatesa a Americký inštitút zdravia. Vy sa mu venujete dvanásť rokov, vyplýva z toho, že  ste takmer od začiatku mali vo výskume podporu? 

"Áno. Publikovali sme naše poznatky a hľadali možné granty."

Je to bežné, že je v zahraničí takto podporovaný výskum? Alebo sa tiež ťažko zháňajú peniaze ?

"Je potrebné vzbudiť záujem publikovaním, účasťou na odborných konferenciách a prezentovaním svojich výsledkov. Granty sú postavené na súťaživosti. Vedecký návrh musí mať solídnu základňu a potom je možné získať grant. Stáva sa, že dobrých vedeckých návrhov je veľa a grant nezískame. Potom sa musíme viac snažiť."

Na dome je umiestnený posledný model návnadovej pasce. Foto - archív ER. 

Vaša metóda na vyhubenie populácií komárov, ktoré prenášajú choroby, je prezentovaná ako ekologická a lacná. Čo je na nej ekologické a čo lacné?

"Ekologická je preto, lebo neohrozuje užitočný hmyz a je nezávadná pre človeka. Lacná, lebo je vyrobená z dostupných a lacných zložiek. Niektoré patria do kategórie potravín a nebolo potrebné prechádzať schvaľovacími procedúrami na príslušných registračných úradoch. "

Život s komármi

Počas decembrovej konferencie TEDxBratislavaWomen ste nám svoj výskum podrobne opísali. Mala som pocit, že o komároch vlastne nič neviemNa začiatku ste sa nás pýtali, kde by sme komárov zaradili : kategória upír alebo vegetarián. Väčšina sme ich zaradili medzi tých, čo sa živia krvou. Preto asi mnohých prekvapilo, že ich  primárnym zdrojom energie je cukor. Čiže, mohli by sme ich považovať za vegetariánov. Keď ste sa ako výskumníčka púšťali do boja s maláriou, vedeli ste, že komárom chutí cukor?

"Áno, to som vedela, ale z ktorých rastlín alebo ovocia ho čerpajú, to nie."

Prečo nám potom komáre „pijú“ krv?

"Len komáre – samičky. Potrebujú krv na vývoj vajíčok. Bez krvnej potravy sa vajíčka nevyvinú."

Čo bolo za tie roky najťažšie zistiť? Prísť na to, čo komárom chutí alebo to, že nebezpečné sú samičky, ktoré potrebujú krv na reprodukciu, alebo ako ich nalákať na návnadu?

"Najťažšie bolo nájsť atraktant (lákadlo), ktorý je možné komerčne vyrobiť. Je to vlastne prechod zo základnej vedy do aplikovanej. Jednoduché fakty v základnom výskume môžu vyžadovať enormné úsilie pri pretransformovaní do aplikovaného výskumu." 

Museli ste skúmať žalúdok komára – to je ako možné pri takom malom hmyze?

"Pitve sa pod mikroskopom, je to jemná práca. Pitveme však aj vaječníky samičiek, aby sme zistili ich vek. Ten vieme zistiť podľa tzv. gonotrofických cyklov. Teda, koľkokrát samička kládla vajíčka. Po každom nakladení sa vytvorí na vaječníku malý uzlík a podľa počtu uzlíkov sa určuje vek. V prípade dobrých podmienok, trvá jeden cyklus dva až tri dni." 

Edita Révay - odchyt komárov.  Foto - archív ER

 

Doteraz mám pred očami fotografiu z vašej prezentácie, ako ste na vlastnej nohe odchytávali komáre. Mali ste počas výskumu niekedy strach o svoje zdravie, ale vôbec celého tímu?

"Viac o tím ako o seba, lebo o sebe viem, že sa správam zodpovedne a chránim si zdravie."

Aká zložka tvorí základ návnady?  

"Základom je látka, ktorá komáre pritiahne – atraktant a cukor ako potrava. V návnade je ako atraktant, špeciálny výťažok z datlí. K tomu pridávame látku, ktorá komáre usmrtí. Je to črevný toxín, nie kontaktný, ako sa používa pri bežných pesticídoch. Testovali sme viaceré druhy črevných toxínov, ktoré sú úplne bezpečné pre človeka, pre užitočný hmyz a pre zvieratá. Je to vôbec po prvýkrát, čo bol použitý črevný toxín na kontrolu populácií štípajúceho hmyzu ako sú komáre." 

V akej etape je teraz váš výskum? Mala som pocit, že návnada je na svete, testuje sa a tým sa vaša práca končí.

"V troch afrických krajinách (Mali, Keňa a Zambia) prebieha testovanie návnad na domáce populácie komárov a hneď po ukončení entomologickej časti začneme epidemiologickú. Ak budú výsledky  pozitívne, teda zníži sa počet ochorení a úmrtí na maláriu, bude táto metóda prijatá Svetovou zdravotníckou organizáciou ako nová paradigma v boji s konečnou eradikáciou malárie. To je porovnateľné s úspešnou start-up firmou, ktorej sa podarí vyvinúť prelomový výrobok. Aj tam vynálezcovia nespia dlho na vavrínoch. Hľadajú nové výzvy. Ja tiež robím viac vecí simultánne." 

Prečo by aj ľudí na Slovensku mala zaujímať malária?  

"Malária donedávna bola aj v Európe a môže byť opäť zavlečená chorými ľuďmi. Rovnako ako aj iné nákazy prenášané komármi. "

Pohľad na dedinu Djoliba. Foto - archví ER

 

Nevyžadujú od muža, vyžadujú od seba

Počas vašej prednášky ma zaujal aj váš opis africkej ženy: pracovitá, ktorá prináša všetky peniaze do domácnosti, zatiaľ čo muž zarobené peniaze investuje do motocykla. Vyjadrovali ste sa o nich vo veľkej úcte. Je niečo, čo ste sa od nich naučili, čím Vás inšpirovali? 

"Ich trpezlivosť, súdržnosť, cieľavedomosť. Uvedomenie si, že musia vziať kormidlo svojho života a života rodiny do svojich rúk. Nevyžadujú od muža, vyžadujú od seba. Nespoliehajú sa, že niekto niečo pre ne urobí. Zároveň aj veľká pokora. Akési vnútorné vyrovnanie sa, vnútorná odovzdanosť sa životu, ktorý žijú. V mnohých som našla určité odzrkadlenie sa seba samej." 

Akú úlohu zohrali práve ženy vo vašom výskume? 

"Predovšetkým pri zbieraní údajov. Napr. o počte novonarodených detí, ochorení s teplotou, o veku detí, veku špolopovinných detí, počte členov rodiny, ich príjme, ak vôbec príjem majú, alebo zbierali informácie o úmrtiach v rodine. Ja sa venujem aj programu odvšivavenia dievčat v školách a získaniu šampónov a prípravkov s prírodnými zložkami proti všiam, a to od darcov zo zahraničia. Chlapci si vlasy holia, tí nemajú problémy so všami. Zaúčam matky a staršie sestry, ako šampóny používať. Usporadúvam s pomocou žien z dediny a miestnych učiteľov „dni odvšivavenia“, keď umývam dievčatkám vlasy šampónom, mamy a učiteľky ich oplachujú čistou vodou...sú to také malé ľudské radosti."

Na tomto výskume pracujete aj so svojim manželom, premýšľam, o čom sa potom rozprávate doma pri večeri? Je to výhoda mať partnera, ktorého zaujíma to čo vás, alebo si nosíte prácu domov?

"...(smiech). Pri večeri obyčajne preberáme udalosti dňa, vnúčatá a ešte častejšie to, o čom snívame. Nie sú to komáre a ak áno, tak len v akútnych prípadoch, keď treba čosi riešiť. Máme svoje koníčky. Môj manžel má veľkú zbierku motýľov, píše o nich knihy. Zopár, čo sme chytili, sú novoobjavené pre vedu a dostali meno po mne, ako symbol uznania. Obaja máme radi umenie a starožitnosti. Keď odrastú deti, je to výhoda byť spolu v tíme, pracovať a cestovať spolu. Keď boli deti menšie a nie všade mohli cestovať s nami, ja som zostávala doma a niekedy sme sa nevideli s manželom dlhé mesiace.  Ale áno, nosíme si prácu aj domov. Doma píšeme články, publikácie, návrhy na granty. Ja navyše chystám prednášky, písomky pre študentov."

Spomínali ste, že sa cítite dobre aj v kuchyni. Rada varíte, pečiete?

"Veľmi rada. Je to pre mňa absolútny relax. Keď som v strese, varím veľa."

Edita Révay s CDC trap (klasická pasca na odchyt hmyzu). Edita Révay s kolegami aj takto vedia zistiť, aké komáre sa v oblasti vyskytujú. Výskum robia pred použitím návnady aj po jej použití.  Foto - archív ER

Po výskume rakoviny či malárie je pred vami výzva skúmať aj iné nebezpečné ochorenia? Čo vás čaká v novom roku? 

"Písanie ďalších grantov, tentokrát na využitie našej metódy proti pieskovej muške, ktorá prenáša parazita veľmi nepríjemnej kožnej, ale aj útrobnej choroby, leishmaniózy. Základné testovanie sme robili pred pár rokmi v Maroku a v Izraeli. Okrem toho, pokračovanie v testovaní našej návnady v Mali, Keni a Zambii. V pláne mám, ako som už spomínala, budovanie novej katedry anatómie. No a chcem si užiť viac času s deťmi a vnúčatami. Teším sa na ďalšiu návštevu domov, do Bojníc, k mame a k sestrám, k rodine. Teším sa na stretávku z gymnázia po 40.rokoch. Chcem navštíviť moje študentské mesto - Bratislavu a stretnúť tam mne drahých ľudí. Čím ďalej, tým viac, sú pre mňa tieto stretnutia dôležitejšie a vzácnejšie."