Žena je ako príroda. Raz krásna a nežná ako jarná lúka, inokedy divoká a nevyspytateľná ako letná búrka. Podobne ako kone. Aj tie vedia očariť krásou a vzápätí rozniesť svet na kopytách. Vedia, čo pre nich znamená ich stádo, rodina, ale dokážu si ísť za svojim sústom tam kam práve potrebujú. Kone a ženy - majú tak veľa spoločného. A možno práve preto oddávna inšpirovali mužov a ovplyvňovali chod dejín.  Ale aby žena bola skutočnou ženou, „kráľovnou“ vo svojom kráľovstve, musí sa naučiť využívať svoj plný potenciál, byť tým, kým skutočne je.

Kým v minulých storočiach boli kone skôr „mužská“ záležitosť, v súčasnosti je pri koňoch vidieť čoraz viac žien. Možno je to len tým, že vďaka zmenám v spoločnosti „môžeme“ (robiť, čo chceme), ale možno aj tým, že svet dnes potrebuje viac ženskej ako mužskej energie, aby získal tak potrebnú rovnováhu a mohla sa obnoviť harmónia vo svete. Namiesto súperenia o prvenstvo, preceňovania rozumu a techniky, je totiž dnes oveľa viac žiadúca spolupráca, dôvera a cit, čo sú skôr ženské domény ako mužské. Bez nájdenia rovnováhy totiž hrozí, že sa naša loď menom Zem nakloní príliš na jednu stranu a my skončíme s ňou vo vlnách bez času. Našťastie je Vesmír múdry a Príroda láskavá, tak pre nás, svoje deti, vždy nájde nejaký  spôsob, ako sa doučiť to, čo práve potrebujeme. Napríklad aj v podobe koní.

Čo sa môžu ľudia a hlavne ženy naučiť od koní a ako prebieha také „doučovanie“? Jednoducho. Začne vás to „ťahať“ ku koňom. Začne sa vám o koňoch snívať, zatúžite na nich jazdiť alebo len tak byť v ich prítomnosti a ani neviete prečo. Alebo po nich začnú túžiť vaše deti. Deti totiž veľmi dobre vedia čo potrebujú pre svoj harmonický vývoj. A to, čo nedostanú od svojich rodičov, začnú hľadať inde. A tak sa vám stane, že sa kone „votrú“ do vašej priazne cez vaše vlastné deti tým, že im kupujete hračky, obrázky či ich len vozíte na hodiny jazdenia.

Kôň je symbolom energie, sily, rýchlosti a krásy. Stelesňuje slobodu, vznešenosť, pokoj a dynamiku zároveň. Nemusíte byť odborník na kone, aby ste rozumeli odkazu koní. Toto máme v podvedomí jednoducho všetci. Ich skutočná príťažlivosť však spočíva v tom, že kone z vás „vytiahnu“ vašu pravú podstatu a dostanú vás do rovnováhy. Ak ste ochotná uvidieť ju a učiť sa od nich, vaša kráľovská koruna s harmóniou na duši je na dosah.

Ako sa to dá? Napríklad tak, že vyhľadáte prítomnosť koní a ak vám to majitelia dovolia, buďte tam s nimi chvíľu len tak. Pozorujte svoje pocity a všímajte si reakcie koní pred sebou. Nemusíte ich hneď hladiť a dotýkať sa ich, buďte skôr len svedkom toho, čo sa deje medzi nimi a vo vás. Ak zacítite túžbu dotýkať sa, vnímajte, čo „je za tým“, hlbšie a hlbšie. Možno vás rozruší ich komunikácia, možno túžite po blízkosti, pretože máte málo nehy vy sama. Možno máte túžbu starať sa o druhého a nemáte o koho. A možno vás naozaj len láka vyskúšať, aká hebká je jeho srsť na dotyk. Ak zacítite strach, pozorujte či sa bojí vaše telo, alebo len vaša myseľ.  Telo je múdre a reaguje na aktuálnu situáciu a možno vám niečo skutočne hrozí, tak si dajte pozor a ustúpte. Ale ak má strach len vaša myseľ, môže to byť spomienka na skúsenosť, ktorá sa odohrala kdesi v minulosti. V tomto prípade vám v skutočnosti nič nehrozí, ale aj tak je dobré venovať jej pozornosť. Je to príležitosť ako odhaliť skryté podvedomé procesy, ktoré vás môžu blokovať aj v iných situáciách.

Pri stretnutiach s koňmi stretávam rôzne typy žien. Niekedy sú to odvážne ženy, z ktorých sála sebaistota, cieľavedomosť a rozhodnosť. A stretávam aj jemné a citlivé ženy, vnímavé na drobné odtiene života, starostlivé a pokojné, odhodlané slúžiť iným. Keď sa tieto ženy stretnú zoči voči s koňmi, odrazu uvidia svoju silu, i svoje skryté miesta. Tie prvé, odvážne a priebojné, sú aj pri koňoch schopné mať hneď všetko pod kontrolou a udávať tempo. Často však ale prehliadnu jemné signály a odpovede koní a nakoniec ich bojovná komunikácia navzájom vyčerpá. Tie druhé, jemné a starostlivé, sa chcú s koňmi hlavne po dobrom dohodnúť, netlačiť na ne a získať si ich zároveň na svoju stranu. A tak od nich často ani nič nechcú. Nakoniec potom robia len to, čo chce kôň (napríklad pásť sa) a snažia sa presvedčiť samé seba, že to tak vlastne chceli. A nikam sa nedostanú. Väčšina zo žien nakoniec priznáva, že presne tak to má aj vo svojom osobnom živote. Tie „silné a nezávislé“ ženy sa často cítia vyčerpané a slabé, pretože si nedovolia preložiť svoj náklad na niekoho iného. A tie „starostlivé a nežné“ majú už často starostí o iných plné zuby, ale nedokážu ukusnúť si trochu času a energie aj pre seba. Kone to rozpoznajú okamžite, pretože reagujú na nesúlad medzi tým, ako sa ľudia cítia a tým, ako sa správajú. Akonáhle si človek pred nimi uvedomí, ako sa naozaj cíti a prizná si svoju nerovnováhu, nastáva uvoľnenie a oslobodzujúci výdych. A toto „zvedomenie“ seba skutočne niekedy stačí na to, aby aj žena nabrala odvahu zmeniť niečo vo svojom živote.

Od koní sa vieme naučiť veľmi veľa. Napríklad lepšie sa vyjadrovať alebo byť čitateľnejšie pre naše okolie. Kone sú totiž majstri komunikácie, spätnej väzby a rozhodnosti. Vždy vedia čo chcú. Reagujú okamžite, nesúdia a neočakávajú. Dajú najavo čo sa im páči a čo nie a to hneď. Existuje pre nich len „teraz“. A podľa toho aj reagujú. Ak nie sú vypočuté, len zvyšujú intenzitu. Reagujú najprv jemne, pohľadom, ušami... a keď to nestačí, tak postupne silnejšie a silnejšie... a keď druhá strana stále nereaguje (nepočuje, nechce počuť), tak nakoniec použijú svoju silu, zuby a nohy. Ako na stupnici 1 až 10. Bežne to ľudia na koňoch nevnímajú, pretože aj vo vlastnom živote používajú menšiu škálu reakcií a zvyčajne v extrémoch, 1-2 a potom rovno 10. A je z toho nakoniec boj či prekvapenie na druhej strane.

Navyše my, ženy, žijeme často v minulosti alebo v budúcnosti, hodnotíme a stále niečo očakávame. Držíme sa našich programov a rozumu a veľakrát uchovávame v sebe vlastné pocity dovtedy, kým nádoba nepraskne a nával emócií z nás nevytryskne ako gejzír, zväčša v nepravej chvíli. V knihe Proměna (Jak věci změnit, když je změna zdánlivě nemožná) sa spomína analógia psychológa Jonathana Heidta o slonovi a jazdcovi. Slon predstavuje emocionálnu zložku nášho mozgu a jazdec racionálnu. Racio, rozum, podľa neho dokáže ovládnuť slona, ale nie nadlho. Jeho sila je priveľká. Môžeme sa akokoľvek snažiť ovládnuť svoj pocit, ale kým mu neporozumieme a nepretavíme ho do pravdivej reakcie, zostane tlieť vo vnútri nás a nakoniec nás spáli. Vnímaví ľudia a kone (ale aj ostatné zvieratá i rastliny) to dokážu vycítiť. Keď napríklad stojím pri koni a riešim včerajšiu hádku s mužom, kôň vníma len to, čo aktuálne cítim, teda hnev. Ak po koni niečo chcem a hoci sa tvárim príjemne, ale cítim hnev, bude reagovať na môj hnev a to odporom a svojim hnevom. Vzniká ďalšie nedorozumenie a viac hnevu. Zvalím to na neposlušného koňa a svoj hnev si vybijem na ňom. Ak vám to pripomína scénku z vášho rodinného života, verte, že nie ste jediná. Ľudia takto reagujú pričasto. Za tieto prejavy si môžeme sami, pretože sa navzájom nepočúvame, necítime seba a nevnímame pocity druhých, nevieme čo naozaj chceme a tak namiesto jemných signálov a postupného zvyšovania „hlasitosti“, volíme ticho, alebo hluk. A z nežnej krásky je razom vreštiaca harpia a z udatného rytiera sa stáva rozpálený Golem ničiaci všetko okolo seba.

A preto je našim cieľom, aby sme sa naučili reagovať v prítomnosti, na aktuálne dianie, bez zaťaženia minulosťou. Aby sme odhalili miesta nerovnováhy v našich životoch a nechali prejaviť náš skutočný potenciál. Žena, ktorá vytrvá a nechá sa inšpirovať múdrosťou prírody či životom koní, môže získať viac sebavedomia, vytrvalosti a naučiť sa efektívnejšej, priamočiarej komunikácii. Môže rozpoznať, v čom spočíva reálna sila prítomného okamžiku, po čom túži jej srdce a kedy je neha oprávnená a liečivá. Dokáže sa naučiť obhájiť svoje hranice a získať rešpekt, ale aj obnoviť dôveru a vieru vo vlastné schopnosti. Len tak sa môžeme stať vnímavejšími a zároveň aj dôveryhodnejšími kráľovnami vo svojich kráľovstvách.