JERUZALEM. Izraelská politička Golda Meirová bola jednou z najvýznamnejších osobností Blízkeho východu druhej polovice 20. storočia, hoci sa narodila v židovskej štvrti Kyjeva na dnešnej Ukrajine. Golda Meirová sa narodila ako Golda Mabovičová, hebrejské meno Meirová prijala v roku 1956 na výzvu vtedajšieho izraelského premiéra. Narodila sa 3. mája, presne pred pred 120 rokmi.
Golda Meirová bola jednou zo spoluzakladateľov štátu Izrael, ktoré vznik spájajú historické dokumenty so 14. májom 1948. V období od 17. marca 1969 do 3. júna 1974 bola v poradí šiestou premiérkou štátu Izrael a prvou ženou na tomto poste ako kandidátka za stranu Alignment (Strana práce).
Chudoba donútila rodinu emigrovať
Jej päť súrodencov zomrelo ešte počas jej detstva, zostali jej len dve sestry. Rodina často hladovala a mrzla, a tak chudoba donútila v roku 1903 jej otca, tesára, emigrovať do USA, kam ho v roku 1906 nasledoval aj zvyšok jeho rodiny, aby sa usadili v Milwaukee v americkom štáte Wisconsin. Keď mala Golda Mabovičová 14 rokov, jej matka bola presvedčená, že sa môže vydať, ona s tým nesúhlasila a utiekla z domu. Žila v americkom Denveri u staršej sestry, kde chodila do školy a popri tom pracovala. Tu sa stretla so svojím budúcim manželom Morrisom Myersonom, za ktorého sa 24. decembra 1917 vydala pod podmienkou, že s ňou odíde do Palestíny. Do Palestíny sa spoločne s manželom a sestrou presťahovali v roku 1921. Od roku 1924 s manželom krátko žili v Tel Avive a nakoniec sa usadili v Jeruzaleme, kde sa im narodili dve deti, syn Menachem a dcéra Sára. Jej manžel v roku 1951 zomrel. V Jeruzaleme Golda Myersonová pracovala ako učiteľka, v roku 1928 bola zvolená za tajomníčku Rady pracujúcich žien a na dva roky (1932-1934) ako jej vyslankyňa odišla do Spojených štátov amerických
Po návrate do Izraela sa stala členkou výkonného výboru odborového hnutia Histadrut. Medzi rokmi 1932 a 1934 pracovala ako jeho zástupkyňa v USA. V roku 1940 začala Histadrut zastupovať na medzinárodných konferenciách, podnikla niekoľko ciest do Spojeného kráľovstva a USA, kde získala politickú i finančnú podporu pre vznik samostatného štátu Izrael. V roku 1946 sa stala riaditeľkou politického oddelenia Jewish Agency (Židovskej agentúry) vďaka čomu získala súhlas na presťahovanie mnohých židovských rodín umiestnených v britských internačných táboroch na Cypre späť do Palestíny.
Prvá železná lady bola Golda Meierová, potom Margareth Thatcherová. Foto - pinterest.com
Prvá premiérka
Bola spoluzakladateľkou štátu Izrael a 14. mája 1948 bola jednou zo signatárov izraelskej deklarácie nezávislosti. Od 10. septembra 1948 sa stala historicky prvým izraelským vyslancom v Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR). V roku 1949 bola zvolená za Stranu práce za poslankyňu Knesetu (izraelského parlamentu). Neskôr pôsobila vo funkcii ministerky práce (1956) a od júna 1956 bola ministerkou zahraničných vecí. Ministerský post si udržala do januára 1966. V období rokov 1966-1968 bola generálnou tajomníčkou strany Mapai, ktorá sa v roku 1966 stala súčasťou Strany práce.
Po úmrtí izraelského premiéra Leviho Eškola ju strana vyzvala, aby sa ujala funkcie ministerskej predsedníčky. Golda Meirová sa ňou stala po voľbách a tento post zastávala v období od 17. marca 1969 do 3. júna 1974 ako v poradí šiesta premiérka štátu Izrael. Po jej demisii sa stal premiérom Izraela Jicchak Rabin. O štyri dni neskôr rezignovala aj na svoj poslanecký mandát a odišla z politiky.
V roku 1975 jej udelili izraelské štátne vyznamenanie za jej mimoriadny prínos spoločnosti a štátu Izrael. Politička Golda Meirová zomrela 8. decembra 1978 v Jeruzaleme v štáte Izrael vo veku 80 rokov po 15 ročnom zápase s rakovinou. Príbeh Goldy Meirovej bol témou mnohých stvárnení v divadle i vo filme.
