O roku 2016 sme minulý rok písali ako o čase, keď ženy nedržali spolu. Prezidentom sa stal Donald Trump, hoci nemal problém uraziť žiadnu ženu, a prehrala Clintonová aj preto, že ju ženy nevolili. Na Slovensku sme nadávali poslankyniam Nicholsonovej a Petrik, že do práce ťahajú bábätká a robia kariéru namiesto toho, aby sa starali o rodinu.

 

 

Rok 2017 bol iný. Ženy vo svete držali spolu spôsobom, ktorý odzbrojoval aj tvrdých kritikov. V januári vyšlo do ulíc viac ako 4 milióny Američaniek, aby protestovali proti myzogýnnemu Trumpovi. Bol to najväčší protest, aký feministky pamätajú. A rok sa skončil kampaňou #MeToo, v ktorej sa ženy  a muži po celom svete rozhodli verejne priznať, že sa stali obeťou sexuálneho obťažovania. Časopis Time ich preto vyhlásil za osobnosť roka 2017, ktorá  spôsobila „najrýchlejšiu spoločenskú zmenu za posledné desaťročia.“ 

Herečky, političky i novinárky otvorene hovorili o obťažovaní, herci, politici i novinári sa priznávali, odstupovali a ospravedlňovali sa. Veľakrát to nebola vecná debata a mnohí sa zmohli len na to, že sa urazili a tvrdili, že už žene ani neotvoria dvere. Málokto mal gule priznať, že sexuálne obťažovanie je o zneužití moci a dvere žene treba otvoriť nie preto, aby ste jej pri tom mohli pozrieť na zadok, ale aby ste prejavili obyčajnú slušnosť a úctu.

Ale diskusia mala efekt. Slovom roku 2017 sa podľa Merriam Webster stalo slovo feminizmus, ktoré si vyhľadalo o 70 percent viac žien i mužov ako rok predtým.  

 

 

Na Slovensku sa mali ženy lepšie ako v roku 2016, keď bolo lepšie tajiť, že ste neboli doma na materskej celé tri roky. Dokonca sme si zvolili prvý raz za 16 rokov županku Eriku Jurínovú, čo zmenilo význam slova z manželky župana na šéfku samosprávneho kraja – konkrétne Žilinského.

Najväčší problém však ostal –  o postavení žien sa buď nediskutuje, alebo sa diskutuje veľmi emocionálne. Tak to bolo aj s kampaňou #MeToo, ktorá v postkomunistických krajinách ešte nemohla prebehnúť. Ako totiž ukázal prieskum Eurobarometra, sme v rozmýšľaní o ženách a mužoch stále v stredoveku. Až 73 percent Slovákov si myslí, že žena by sa mala predovšetkým starať o domácnosť a rodinu, rozumej variť a umývať riad. A tri štvrtiny Slovákov tvrdí, že muž má hlavne zarábať peniaze. Pokúšať sa hovoriť o tom, že mnohé ženy už prinesú domov viac peňazí ako muži a otcovia nemajú problém ostať na materskej, sa na Slovensku stále berie ako diagnóza alebo hriech. Podľa Eurobarometra patrí Slovensko medzi krajiny, kde sa vyrába najviac stereotypov na základe pohlavia.

Preto neprekvapí, že najsmutnejšou udalosťou roku 2017 u nás je odloženie ratifikácie Istanbulského dohovoru len preto, že katolíci panikária z pojmu rodová rovnosť. Najkomplexnejšiu medzinárodnú stratégiu na odstránenie násilia páchaného na ženách a dievčatách malo Slovensko pôvodne ratifikovať už v roku 2013, v roku 2017 sa aj prestalo tváriť, že to vôbec chce. Vo vláde totiž sedí SNS, ktorá sa vyhráža odchodom z vlád, ak bude ratifikovaný dokument, ktorý podľa nej rodovou rovnosťou ohrozuje rodiny.

Ženy vo svete v roku 2017 zažívali vďaka kampani #MeToo najrýchlejšiu spoločenskú zmenu za posledné desaťročia a nútili ostatných, aby prestali prijímať neprijateľné. Na Slovensku sme v roku 2017 robili všetko preto, aby žiadna zmena nenastala. Predstava ženy v kuchyni a muža v práci je nám stále najbližšia.