Je o mne známe, že mám rada všetky knižné počiny menšieho, ale veľmi viditeľného slovenského vydavateľstva Inaque. Pod vedením prekladateľky a vydavateľky Ani Ostrihoňovej priniesli na knižný trh napríklad taký spisovateľský skvost ako - Elenu Ferrante. Jej Neapolská sága, ale aj ďalšie knihy, ktoré postupne vychádzajú v Inaque, sa stali medzi ženskými čitateľkami bestsellermi.  V týchto zimných mesiacoch chcem vyzdvihnúť najmä dve knihy z tohto vydavateľstva. Prvou je Sila od britskej autorky Naomi Alderman, ktorú kanadská spisovateľka Margaret Atwoodová (autorka Príbehu služobníčky) nazvala „elektrizujúcou.“ Sila býva nazývaná aj Príbehom služobníčky dnešnej doby. Na stránke vydavateľstva nájdete k Sile tento popis: „Ženy na celom svete zisťujú, že majú silu. Stačí roztvoriť dlaň, pohnúť prstom a dokážu spôsobiť ukrutnú bolesť či dokonca smrť. Prišiel Deň dievčat, ale ako a kde sa skončí?“

 

Foto - autorka

 

Sila je feministickou sci-fi, ktorá čitateľkám prináša víziu obrovskej sily, ktorú v sebe postupne objavujú ženy na celom svete a ktorá vytvára nový poriadok. Presakuje z jednej krajiny do druhej a navždy zmení svet. Román bol denníkom The Guardian vybraný za knihu roka 2017.

Druhou knihou z vydavateľstva Inaque je útly feministický manifest s názvom Prečo nie som feministka od Jessy Crispin. Táto kniha by sa dala charakterizovať rôzne. Jedným s citátov, ktorý ju podľa mňa veľmi vystihuje je tento: „Jessa Crispin ponúka ostrú kritiku moderného feminizmu... Čítanie pre každú feministku, ktorá hľadá priestor na sebareflexiu, alebo akéhokoľvek človeka, ktorý sa pozastaví nad konzumnosťou moderného feminizmu.“ Jessa Crispin tvrdí, že „hnutie za ženské práva a oslobodenie obetovalo význam a túžiac po všeobecnom prijatí sa zmenilo na banálnu, zdvorilú, disneyovsky neškodnú pózu, ktorá si nedovolí spochybniť status quo“.  Moderný feminizmus ostro kritizuje a poukazuje na jeho častokrát vyumelkovanú a zdvorilú pózu. (Najmä nikoho nenasrať). Vo svojom odvážnom manifeste žiada viac: úplnú deštrukciu systému utláčania a toho, o čom dnes ľudia hovoria ako o „feminizme“. Určite stojí za prečítanie a možno vnútornú polemiku, či súhlas s autorkou. Jednoznačne táto kniha vracia do diskusií o modernom feminizme pojem radikalizmus.

 

 

Ďalšou knihou, ktorá túži po adopcii do vašej rodiny sú Príbehy na dobrú noc pre rebelky 2 od vydavateľstva Albatros media -  pokračovanie veľmi úspešnej jednotky. Opäť môžete svojím dcéram dopriať veľkú dávku sebavedomia v podobe príbehov úspešných žien, ktoré dokázali veľké veci. Už pri prvých rebelkách som od svojich kamarátok, ktoré majú dcéry počúvala nadšené ovácie. Konečne kniha, ktorá dievčatám ukáže, že nie sú len princezné a nešťastné ženy, ktoré kvôli láske a prijatiu obetovali svoj život, ale aj múdre, inteligentné s schopné rebelky. Škoda, že sa rebelky zatiaľ nestali novodobou normou. V knihe nájdete ďalších 100 ženských príbehov zobrazených rovnakým princípom ako v prvom dieli. Jednou vetou sa dá povedať, že si vaše dcéry môžu prečítať nielen o Beyonce, ale aj tej úspešnej pani, ktorá napísala Harryho Pottera.

 

Foto - Ikar

 

Ďalšou knihou, ktorá by vám nemala v knižnici chýbať je Mama milovala Gabčíka od slovenskej bestsellerovej autorky Veroniky Homolovej Tóthovej. Knihu vydalo vydavateľstvo Ikar. S prvou knihou Mengeleho dievča vstúpila autorka na slovenskú literárnu scénu vo veľkom štýle. Podaril sa zázrak a z Mengeleho dievčaťa sa predalo viac ako 80 000 výtlačkov. Príbeh Violy Stern Fischerovej silno zarezonoval aj kvôli politickej situácii na Slovensku a vzostupu popularity extrémistických strán. Veronika Homolová Tóthová zostala aj v druhej knihe verná historickému obdobiu druhej svetovej vojny a rozhodla sa vyrozprávať príbeh, ktorý výrazne ovplyvnil dejiny Československa. Málo Slovákov si dnes uvedomuje, že nebyť operácie Antropoid, ktorú zrealizovali Jozef Gabčík a Jan Kubiš, dnešné hranice Slovenska by vyzerali úplne inak. Autorka však v Gabčíkovom a Kubišovom príbehu otvára aj ďalšiu rovinu rozprávania. Nedáva priestor iba hlavným hrdinom, ale ukazuje aj tých, ktorí im pomáhali a bez ktorých by sa atentát na ríšskeho protektora Heidricha nikdy nepodarilo uskutočniť. Skutočnou hlavnou postavou knihy je žena - Anna Malinová, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou Gabčíka skrývala po spáchaní atentátu a bola jeho oporou a spojkou aj pred tým, ako sa k tomuto činu spoločne s Kubišom odhodlali. Práve V knihe Mama milovala Gabčíka sa ukazuje hrdinstvo žien, pretože najmä ony boli organizátorkami odboja. Doteraz na ich významné pôsobenie v odboji nikto tak výrazne neupozornil. Ak ste čítali Mengeleho dievča, je pre vás táto kniha povinným čítaním.

 

 

Z úplne iného súdka je najnovšia kniha Juliana Barnesa Jediný príbeh. Barnes je výnimočný rozprávač. Autor, ktorý je nositeľom Man Bookerovej ceny, prináša v románe Jediný príbeh zaujímavú „lovestory“.  V prvej, druhej aj tretej osobe rozpráva o láske medzi 19-ročným mladým mužom a 48-ročnou ženou. Ukazuje mnohé roviny tohto vzťahu, ktorý je pre hlavného hrdinu zásadný. Každý máme v živote vzťah, ktorý ovplyvní všetky ostatné. Taký, ktorý nás navždy zmení. „Chceli by ste radšej viac ľúbiť a viac aj trpieť, alebo menej ľúbiť a o to menej trpieť?“ pýta sa Julian Barnes čitateľa. Kniha prináša nielen ponor do ľudskej psychiky, ale aj zaujímavý presah do našich vlastných životov. Možno po prečítaní Jediného príbehu už nebudete nikdy rovnakí. Knihu vydalo vydavateľstvo Artforum.

 

 

A nakoniec na odľahčenie dve ľúbezné knihy od vydavateľstva Slovart. Ľúbezné je to pravé slovo, lebo len čo ich uvidíte, zamilujete sa. Novinka od instagramovej celebrity Čistej duše s názvom Metrofília prináša básničky, slovné hračky a rôzne „krásnosti“, ktoré budete rady nosiť na tričku alebo posielať svojim kamarátom a kamarátkam. Tentoraz je ústrednou témou útlej knižky láska. Metrofília je pekným darčekom (valentínskym) lebo má ružovo červenú farebnosť a na obálke bozk! No čo viac by ste chceli?

Druhým knižným počinom od Slovartu je čarovná Pepína z Longitálu. Je poslednou knihou výtvarníčky, ilustrátorky a spisovateľky Petry Hilbert, ktorú už, žiaľ, nestihla ilustrovať. Petra tu však čitateľom zanechala nádherný príbeh pre staršie deti od 9 rokov, ktorý pokojne môžu čítať aj dospelí. Kniha je rozprávaním o dievčatku žijúcom v dome na kopci neďaleko jedného veľkomesta. Otec spisovateľ a mama novinárka majú stále veľa práce a nikdy nie sú doma. Pepínin svet preto tvorí kamenný dom, divotvorná záhrada rastúca na jeho streche a podivuhodní susedia. Jej snovému pohľadu na svet kontruje rozprávanie babky Katinky, ktorej drsno-vtipné príhody prenesú malého čitateľa do doby, keď sa žilo úplne inak. Ak máte dcéru vo veku okolo 10 rokov a chcete jej ukázať ako sa žilo v dobe, keď ste vyrastali, je Pepína ideálnou knihou. Pre rodičov je zasa nádherným nostalgickým spomínaním na detstvo. Knihu ilustrovala Maria Makeeva, ktorú si ešte Petra Hilbert stihla vybrať.

 

(Autorka pracuje vo vydavateľstve IKAR)