Na dlhé roky vystriedala lekárka Vlasta Kálalová biely lekársky plášť za smútočné šaty. Bola ako žena v čiernom z Goyovho vojnového cyklu - o všetko obraná, o všetko okradnutá, pri náhrobku vlastných detí. Ingeborg Relfingová, nórska delegátka na kongrese Medzinárodného zhromaždenia žien proti fašizmu a vojne, ktorý sa zišiel po druhej svetovej vojne v New Yorku, napísala o Vlaste Kálalovej di Lotti báseň, ktorá sa začala slovami: "Kto je tá malá v čiernych šatách?"

Vlasta Kálalová sa narodila v roku 1896 a príroda jej do vienka nadelila mimoriadne nadanie na jazyky. Potom, čo si ako študentka medicíny vypočula prednášku o exotickej parazitológii, rozhodla sa spojiť svoju špecializáciu s jazykovým talentom a odísť liečiť tropické choroby do Orientu, opísal jej príbeh portál Elegantní Česko, ktorý Vlastu Kálalovú di Lotti zaradil medzi najvýznamnejšie lekárky vo svojom kalendári Československý šarm. 

 

Podporil ju prezident Masaryk

Bol to sen, ale Vlasta v sebe mala akési osobné kúzlo, takže jej snu dal dôveru sám prezident T. G. Masaryk a jej myšlienku finančne podporil. Dvadsaťosemročná Vlasta tak skutočne v roku 1924 odišla do Bagdadu, kde založila československú nemocnicu.

Začiatky v Oriente sprevádzali ťažkosti. Problém nastal už pri nostrifikácii lekárskeho diplomu. Karlova univerzita, na ktorej Vlasta diplom získala, nebudila dostatok dôvery, lebo jej názov evokoval skôr súkromnú školu nejakého Karola. Jej úroveň muselo v Prahe preveriť britské veľvyslanectvo. Vlasta sa však nevzdala a nemocnicu založila. Skutočnosť, že bola žena sa ukázala ako mimoriadne výhodná a priviedla jej do ordinácie zástupy hanblivých Iráčanok. Šesť týždňov potom, čo začala ordinovať, dostala dokonca pozvanie do kráľovského paláca.

Šťastie sprevádzalo Vlastu v týchto rokoch aj v súkromnom živote. Drobné nevýrazné dievča s okrúhlou tvárou a jednoducho dozadu začesanými tmavými vlasmi zaujalo charizmatického Taliana Giorgia Silvia Di Lotti. Ona sama neverila, že niekedy stretne muža, ktorého si bude môcť vážiť, a ktorý jej bude intelektuálne blízky. Giorgio bol rovnako ako ona mimoriadne jazykovo nadaný (naučil sa kvôli Vlaste i česky), ale hlavne bol ochotný prijať skutočnosť, že jeho žena venuje väčšinu svojho času práci. Vzali sa 19. júna 1927 v Bagdade a na svadobnú cestu odišli do Československa.

Vlasta Kálalová u T. G. Masaryka v Lánoch na jeseň 1923.  Foto - archív Ilony Borskej, wikipedia.org

Svadobné šaty a vlažný vzťah k móde

Nevieme, aké mala Vlasta svadobné šaty, ale súdiac podľa jej viac ako utilitárneho prístupu k móde, boli nepochybne praktické, rovnaké ako hráškovo zelený kostým s pánskou fazónou, ktorý si nechala ušiť po príchode do Istanbulu. Myslela i na to, aby si kostým mohla obliecť so sedla, a tak bola sukňa vpredu zapínacia. Jazdu na koni Vlasta milovala a to ich aj zblížilo s Giorgiom Silviom Di Lotti. Na koni jazdila aj v jazdeckých nohaviciach, ktoré si obliekala i počas svojich entomologických expedícií. Keď sa totiž v novinách dočítala, že Národné múzeum má záujem rozšíriť svoje zbierky hmyzu a vyzýva na spoluprácu krajanov v zahraničí, nadchla sa pre túto myšlienku. Obrátila sa na vtedajšieho vedúceho entomologické zbierky Jána Obenbergra a začala do Prahy zasielať tisíce exemplárov hmyzu. Jeden neznámy druh po nej dokonca pomenovali.

Vlasta Kálalová bola moderná žena, ktorá svoj čas venovala štúdiu, práci a aj rodine. Oblečenie pre ňu bolo druhoradou záležitosťou. "Kým bola doma v Bernarticích, starala sa jej o šatník mamička. Starostlivo, spoľahlivo a väčšinou vlastnoručne. V Prahe potom prešla tá starostlivosť akosi samozrejme na Miladu. Staršia vydatá sestra dala Vlaste byt a stravu a tým prevzala aj niektoré zvyklosti mamy. Milada mala pre tieto veci zmysel. Popri zubárčine dokázala sledovať vrtochy módy, udržiavať kontakty s krajčírkami, s potešením žmolila medzi palcom a ukazovákom Džersej, šantung, skúšala nekrčivosť ševiotu, premýšľala o vzoroch a farebných odtieňoch a hneval ju Vlastin ostentatívny nezáujem,“ opísala ​​Ilona Borská rozdielny vzťah sestier k móde v knihe Doktorka z domu Trubačů. Vlasta riešila akurát dĺžku sukne, lebo sa snažila dodať svojej dievčenskej postave a mladosti trochu dôstojnosti. Praktickosť bola na prvom mieste. Jasne je to vidieť na jej konflikte s už štrnásťročnou dcérou Drahuškou pre strih blúzky. Pri argumentácii proti módnemu, ale podľa nej nepraktickému strihu, dala golier blúzky do súvislosti so zodpovednou výchovou detí, s príčinou vojen a neúspechmi nezrelých demokracií (bolo to v čase druhej svetovej vojny). Odev mal byť podľa nej hlavne hygienický, účelný, praktický a mal umožňovať prešitie.

Vlasta Kálalová s manželom Giorgiom Silviom Di Lotti.  Foto - Národní muzeum, Elegantní Česko

Topánky kupovala u Baťu

Sama sa týmito pravidlami riadila celý život. Jej osobný nezáujem o módu však neznamenal, že si nevšímala, čo sa nosí v jej okolí a že by sama chodila zle oblečená. Zaznamenala tak, čo na sebe mali mladí anglickí študenti na lodi cestou do Istanbulu, ale aj to, čo si obliekala kráľovská rodina, a že kráľovná a princezné si nechávali šiť v Paríži.

Ona sama si topánky kupovala u Baťu, pretože boli lacné a kvalitné. Na fotografiách má väčšinou odevy voľných strihov, ako to zodpovedalo móde 20. rokov. Ale aj potom, čo sa v roku 1932 zo zdravotných dôvodov vrátila aj s rodinou do Československa, keďže jej horúčka dengue znemožnila ďalej vykonávať lekársku prax, preferovala aj vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu a zaguľatenej postave pohodlie - voľné blúzky či voľné tuniky.

Z Orientu si priviezla aj originálne odevy. Fotografie z 30. rokov ju zachytili​​v odeve a doplnkoch, aké nosili turecké ženy, mala aj turecké nohavice. Orientálne vzory sa objavili aj na šatách, v ktorých prišla do rodných Bernartic počas svadobnej cesty. To zodpovedalo dobovej európskej móde, ktorú ovplyvnili archeologické vykopávky v Egypte, predovšetkým objavenie Tutanchamonovej hrobky.

 

Foto - Národní muzeum, Elegantní Česko

Prišla naraz o deti i manžela

Rovnako ako mnoho československých žien vnímala aj ona vypätú atmosféru v závere 30. rokov. Dňa 15. marca 1939, teda v deň, keď nemecká armáda obsadila české územie, si kúpila v Zádruze chodský kroj, ktorý jej evokoval nepoddajných Psohlavcov. Bol to jej osobný protest proti okupácii. Počas vojny ho občas nosila cez víkendy doma a obliekla si ho aj v osudný deň  8. mája 1945. V Bernarticích čakali príchod amerických vojakov. Namiesto Američanov však prišli Nemci. Vlasta v okamihu stratila obe deti i manžela. Sama prežila len vďaka tomu, že ju útočníci považovali za mŕtvu.

V roku 1934 začala Vlasta Kálalová Di Lotti písať niečo medzi cestopisom a biografiou, ktorú nazvala Od Bosporu k Tigridu. Tá doteraz existuje len v rukopise v jej písomnej pozostalosti. V roku 1978 však vydala Ilona Borská jeden z najlepších českých životopisných románov, ktorý nazvala Doktorka z domu Trubačů podľa domu, v ktorom mala Vlasta v Bagdade svoju nemocnicu. V románe zachytila ​​celý život tejto výnimočnej ženy. Odvtedy vyšla kniha viac ako desaťkrát a stále patrí k zlatému fondu českej literárnej tvorby.