V piatok večer som počula po rokoch naživo spievať speváčku Katku Korček. Bol to zážitok. Katkin hlas pôsobí ako stroj času. Prenesie vás do rokov, keď skupina Made2Mate brázdila slovenský rádiový éter a my sme mali sladkých osemnásť, možno dvadsať. Keď som ju prvýkrát počula spievať, zapamätala som si jej hlas. Silný ženský hlas, ktorý si ťažko pomýlite s niekým iným. Kto je to dievča? Pýtala som sa slovami z Madonninej skladby. Nejaká mladá Američanka, ktorá prišla na Slovensko a už tu ostala. Stretla skvelú kapelu, zamilovala sa do funky music a spoločne vytvorili jeden z výrazných slovenských hudobných počinov. Nikto vtedy nespieval ako ona. S perfektnou angličtinou a so silným, zatiahnutým hlasom. Ako z iného sveta. Veď aj bola.

Katka oslavuje svoje životné jubileum a snáď môžem povedať, že významné. Pri tejto príležitosti vydáva svoj samostatný debutový album. Áno, debutový. Prvý. Čakala na to celé roky, písala pesničky a spievala ich. Teraz sú konečne nahraté. A musím povedať, že sú silné a poetické. Jej hlas je stále rovnaký, rovnako hladivý, aj znepokojujúci. Je to album zrelej ženy, ktorá vie, aké je to pozrieť sa hlboko do seba a uvidieť všetko, čo naša duša ukrýva. Katka je dôkazom, že sny si môžeme plniť aj v zrelom veku, že nikdy nie je neskoro na náš osobný debut. Že stále je čas vystúpiť na pódium a nechať zaznieť svoj silný ženský hlas.

Nemusíme byť Adele, Beyonce, Lana Del Rey a napriek tomu, môžeme silno a jasne povedať, aký máme na veci názor. Ako sa cítime, ako myslíme, ako chceme žiť. Vždy je čas nezostať stáť v tieni, ale vyjsť na svetlo a nechať svoj hlas zaznieť. Smelo a zvučne. Zabudnime na to, že nás často chce niekto umlčať. Že nemáme dosť priestoru, že nás niekto nepustí k slovu. Keď máme čo povedať, povedzme to alebo spievajme, volajme, zakričme to, čo potrebujeme povedať svetu. Strážme si svoj silný ženský hlas v každom veku. Bez neho sme nemé a viete ako to je...nemej ani vlastná mama nerozumie.

Z Katky išla na pódiu sila. Za ňou stála jej kapela a ona spievala zo srdca ako o život.

Nemlčme, lebo niekedy, keď stratíme svoj hlas, keď dlho nevydáme zo seba to najlepšie, svet zabudne, že sme tu.

.

Prečítajte si aj O láske, ktorá zmizne bez stopy