Viete, čo je to Letmý sneh? To je ten, ktorý sa iba na chvíľku objaví a o pár minút zmizne. Niekedy si ho ani nevšimneme a zrazu tu nie je. Ale je to aj skvelá kniha Pavla Vilikovského a divadelné predstavenie, ktoré sa dá vidieť v divadle Astorka Korzo 90, naštudované podľa tejto knihy. Letmý sneh je o láske. O láske, ktorú strácame, pretože sme jej nevenovali dosť pozornosti. O láske, ktorá môže zmiznúť rýchlo a bez stopy, ako ten letmý sneh.

Vilikovský je majster slova. Jeho silné myšlienky, ostré ako meč, sa objavujú v celej hre a zasahujú vás priamo do srdca. Predierajú sa do vašej duše. Lienka a Čimborazka sú bezdetní manželia v staršom veku. Doteraz ich manželstvo plynulo bez väčších prekážok. Mali svoju prácu, svoje záujmy, milovali sa. No zrazu začne Lienka strácať pamäť. Zo začiatku iba nenápadne, no neskôr si prestane pamätať kým je, kde je, aj kto je vedľa nej. Odíde do paralelného sveta, prijme novú identitu a tú starú nechá odísť. Prečo sa to stalo? Dôvodom sú strachy a obavy jej manžela.

Čimborazka je čakateľ na lavínu. Je to muž plný obáv, ktorý veľmi chce žiť svoj život naplno, no obáva sa. Obáva sa pomyselnej lavíny, ktorú počuje vo svojej hlave ako sa nabaľuje a nabaľuje a on ju nedokáže zastaviť. Veď, kto už dokáže zastaviť lavínu? Čimborazka nechce mať deti, nedovolí Lienke dieťa adoptovať, nechce v živote nič meniť, ani ísť do rizika. Chce žiť pokojne a pohodlne. V podstate prežívať. Hoci nie je šťastný, aspoň má akési pomyselné istoty, ktorých sa drží. Jednou z nich je Lienka. Jeho celoživotná láska, ktorú začne strácať. No, keď v živote odmietame riskovať a odmietame zmenu, keď ideme príliš vo vyjazdených koľajách, tak tá lavína nakoniec príde a zoberie nám všetko. Aj to, o čom sme si mysleli, že to máme navždy.

Vzťahy a láska sú niečo, čo treba neustále budovať. A hlavne treba vnímať, že sme v tom vždy dvaja. Čimborazka po strate Lienky pochopí, že jej nedal v živote to, čo potrebovala, že sa príliš bál dospieť. Že sa bál prijať zodpovednosť. Zostal večným chlapcom, ktorý zbalil Lienku na lavičke na Šafku a nikdy nedospel v zrelého muža, akého ona vedľa seba túžila mať. Až na konci začne Lienku vnímať ako človeka, bytosť so svojimi potrebami, túžbami, smútkami. Dovtedy ju vnímal iba ako ženu – objekt svojej lásky a túžby. “Ako ďaleko môže byť od ženy k človeku,” konštatuje Čimborazkov najlepší priateľ.

Počas čítania knihy alebo zhliadnutia predstavenia si intenzívne uvedomíme, že náš partner nie je vedľa nás iba pre naše potešenie, či preto, aby plnil naše želania. Že je to človek, bytosť, ktorá potrebuje pozornosť, vypočutie, akceptáciu. Že aj keď máme svoje strachy, musíme občas riskovať a vzdať sa svojho pohodlia pre neho, pre nás. Lavíny sú všade okolo. Nikdy nevieme, čo nás zloží na zem. No aj pod lavínou je dobre vedieť, že nie sme sami. Že je niekto, kto nás bude hľadať a pomôže nám vyhrabať sa späť na svetlo. Keď sme sami v tme a natiahneme ruku, je úžasný pocit, keď nájdeme ruku našej blízkej bytosti. Láska je krehká ako ten letmý sneh.  Treba si ju všimnúť, kým nezmizne.  

.

Prečítajte si aj Mozog na dovolenke a portrét Václava Klausa