Dlžím vám k stĺpčeku o žehlení krátke dopovedanie – prečítala som si totiž komentáre čitateliek, a je fakt, že stĺpček vznikol pomerne rýchlo na letisku, a ak by som mala viac času, dodám ešte jednu vec.

V diskusii k môjmu článku, aby ženy prestali žehliť košele mužom, lebo majú  dve ruky, sa totiž objavili reakcie o tom, aká je tradičná úloha ženy, a či by sme mali tieto rozdiely vymazať. Odpoveď je rozhodne nie – rozdiely medzi mužmi a ženami by sme mazať nemali. Otázka na každú ženu je však taká, či považuje za neoddeliteľnú súčasť svojej osobnosti práve žehlenie a domáce práce. Ak je odpoveď áno, prepáčte mi, ale mne sa to zdá trocha málo. Navyše, som si istá, že ženy majú iné danosti a iné rozdiely od mužov, ktoré by sme mali akcentovať.

Druhá námietka pod článkom bola od mojej bývalej kolegyne. Super ženská, vtipná, bystrá. Napísala niečo v zmysle, že veď keď domov muž nosí peniaze, žena má inú úlohu. V tomto prípade s ňou vlastne musím súhlasiť. Ona je napríklad dobrovoľne v domácnosti, jej muž zarába, a je fér, ak si to tak rozdelili. O týchto prípadoch som ale ja vlastne nehovorila. Vo väčšine prípadov totiž nemajú ženy podobný luxus a nadpriemerne zarábajúceho manžela. Ja som hovorila o prípadoch, keď ženy robia full time úväzok, starajú sa o dve deti a sú jediné v domácnosti, ktoré robia domáce práce/žehlia/perú. Asi sa zhodneme, že je to neproporčné rozdelenie, ktoré nie je fér a v ktorom vyrastali, bohužiaľ, takmer všetky naše mamy.

 

 

Aby ma nechápali ženy zle – ak sa niekto rozhodne, že to chce robiť, je to, samozrejme, jeho súkromná vec. Ja som si ale napriek tomu takmer istá, že každá jedna by bola šťastnejšia, keby boli úlohy v domácnosti férovejšie. Dvihlo ma dnes aj pri rozhovore Nového času, ktorý sa pýtal Adely a Viktora, že s čím jej doma Viktor POMÁHA. Jej pomáha. Jednoducho Slovensko ešte stále žije v čase, kde aj keď sa redaktor chce spýtať na to, či si Viktor Vincze perie trenky sám, spýta sa to tak, že je jasné, že by to mala robiť žena.

Už som v minulosti písala pre Ženy v meste, že materská pre mužov vo Švédsku má po rokoch výsledky nielen v tom, že pracovný trh ženy prestal diskriminovať, pretože netuší, či na materskú pôjde žena alebo muž. Keďže je tam na tri mesiace materská povinná pre každého muža (inak prídu na tri mesiace o peniaze od štátu), tento model podľa štúdií pomáha aj manželstvu. Páry majú lepší sex, aj kvalitnejší vzťah. Lepšie navzájom im je jasné, že ani jedna z úloh – či už pracovná alebo na materskej – nie je jednoduchá. Lepšie si rozumejú vo svojich frustráciách, a muži sa oveľa viac začali zapájať do chodu domácnosti. Veci už nenechávajú len na svoje partnerky – win-win.

Minule sme mali s mojom dobrou priateľkou diskusiu o našich rodinách. Ruku na srdce – drvivá väčšina z nás vyrastala v rodine, kde matky robili všetko. Počúvam príbehy od úplne každej mojej známej, že otec sedel väčšinu času za stolom a čítal noviny, pozeral telku, a pri najlepšom dvihol nohy, keď sa vysávalo. Všetky sme v tom vyrastali, tie ktoré nie, majú šťastie. Rozumiem reakciám na môj stĺpček, je to to, čo poznáme. To, čo nám prišlo ako normálne, ako rodina.

Naše dcéry aj synovia, vnučky a vnukovia postupne budú vyrastať v rodinách iných ako my. A keď si prečítajú naše diskusie, nebudú rozumieť, ako sme vôbec o tomto mohli viesť diskusie. Svojimi stĺpčekmi chcem otvárať témy, ktoré niekedy nie sú ani jednoduché, ani príjemné, ale podľa mňa potrebné. Kým ale budú vyrastať naše deti a vnúčatá v iných typoch rodín, dovtedy platí – nech každý žije najlepšie ako vie, a ako mu to robí radosť.

Ženy v meste, majte pekný týždeň!