Tak ako zvyčajne som tento týždeň scrollovala Instagramom. Pri jednej šikovnej mladej babe, ktorá je zrejme beauty instainfluencerka, alebo ako sa to dnes vlastne nazýva, ma prekvapil komentár. Pri fotke so svojim priateľom popisovala ako sa chystali na party, ako sa jej nechcelo ísť, ako to nakoniec super dopadlo. Medzi rečou len utrúsila, že v strede chystania jej priateľ pýtal vyžehlenú košeľu a nohavice. Napísala som tam krátky komentár – či mal paralyzované ruky, že si to nemohol ožehliť sám. Ona odpísala, že mu ruky znehybnejú vždy v blízkosti žehličky.

Strih. Stojíme pred barom, vyhodili nás po záverečnej. S kamarátmi zvažujeme kam ďalej. Je tam aj kamoškin priateľ – vzdelaný chalan, ktorý so mnou okamžite začal rozoberať akademické feministické témy. Nejako sme plynule prešli aj k domácnosti a posťažoval sa mi, že priateľka málo varí, žehlí a perie. Stála som tam ako keby som dostala po hube – najprv som testovala či si nerobí srandu. Potom sme sa pustili do debaty. Uznal, že feminizmus je super, ale pri tom žehlení a praní sa mu to až tak nepáči.

Strih. Stojím s jedným poslancom, ktorý patrí medzi konzervatívnych v parlamente. Netají sa tým, je aj silno veriaci katolík. Hovoril mi vtipnú príhodu po svadbe – ako rozmýšľal či nemá vrátiť svoju ženu, pretože doma deň po svadbe nebolo upratané. Mal to byť fór, nejako to u mňa nezabodovalo. U nás doma to máme pol na pol, pán poslanec, hovorím mu. Akože pol na pol, odpovedá a neveriacky sa smeje, lebo myslí, že pokračujeme v žartoch. No normálne – robíme domáce práce na polovicu, dodávam. Aj žehlenie? Opýta sa zhrozene. Žehlí si každý sám svoje veci, prikyvujem. Tak to som jakživ nevidel, odpovedal krútiac hlavou a rozlúčili sme sa.

 

 

Ženy, prestaňte robiť slúžky. Ak to nechcete urobiť pre seba, robte to pre ostatné. Bude to spravodlivé, budete mať viac času a budete spokojnejšie. Ak máte synov, vychovávajte ich k tomu, aby boli súčasťou vlastnej domácnosti. Nežehlite a neperte 30-ročným mužom v mama hoteli. Ono to nie je žiadna rocket science – perie práčka a žehliť dokáže aj opica. Je to pre spokojnosť budúcich generácií dôležité. Je to dôležité pre ženy.

Nehovorte, že vám váš muž „pomáha v domácnosti“ alebo „pomáha s deťmi“. Je to aj jeho domácnosť a sú to rovnako jeho deti. Nepomáha, je rovnakou súčasťou. Je to normálne – nechceš žiť v chlieve? Samé sa to neuprace.

Toľko mojich bystrých, inteligentných a neskutočne šikovných priateliek doma robí slúžky. Toľko z nich si myslí, že tak to jednoducho je alebo má byť. A aj keď niektoré vedia, že nie, naša spoločnosť je nastavená tak, že majú pocit, že nemajú na výber. Za všetky vás prosím – nabudúce, keď od vás bude chcieť muž vyžehliť košeľu, povedzte mu, že má dve zdravé ruky. A ak si ju nevie sám vyžehliť, nech ide v skrčenej. Na ďalší deň to skúsi, a ak je šikovnejší ako tá opica, do týždňa chodí v neskrkvanej košeli. Spravte to pre slovenský národ, bude sa nám tu všetkým ženám žiť o málo lepšie.