|
„Baby, našla som si hrčku," veta ktorú kamarátka vypustí z úst len tak pri pohári vína, zamrazí. Čakáme, čo bude ďalej. Unavene si vzdychne (veď keď si nájdete hrčku v prsníku, veľa toho nenaspíte) a dodá: „Neviete mi niektorá vybaviť mamografiu skôr ako o šesť týždňov? Lebo to je najskorší termín, ktorý mi dali... A to som už telefonovala kade-tade.“
Nuž, jedna cesta existuje – zaplatiť si vyšetrenie v súkromnom centre. Za 30 eur sa prebdené týždne či dokonca mesiace čakania dajú skrátiť na niekoľko dní.
Mamografia a nekonečné čakanie
„Tuším to využijem aj ja,“ povie ďalšia z nášho krúžku a ponúka svoju skúsenosť. Gynekologička jej dala lístoček, aby sa objednala na preventívne mamografické vyšetrenie. Keď sa týždeň nevedela dovolať do polikliniky, vybrala sa tam osobne. Zistila, že najskorší voľný termín majú až o osem mesiacov. Nemala zdravotné problémy, nič ju nesúrilo, povedala si, že počká. Keď v daný deň o osem mesiacov neskôr zaklopala na dvere ambulancie, sestrička jej len stroho oznámila, že lekár pred polrokom zomrel a odvtedy tam mamografické vyšetrenie nikto nerobí...
Keďže kamoška už má cez päťdesiat, s úsmevom ju presviedčame, nech ešte chvíľu počká. Možno bude mať šťastie a ministerstvo zdravotníctva ju zahrnie do skríningu rakoviny prsníka, ktorý v týchto dňoch slávnostne spustilo. A môže ušetriť. Teda vlastne, ani veľmi nie. To vyšetrenie si predsa už dávno predplatila v rámci zdravotných odvodov. Tak, ako každá jedna z nás, ktorá si ho kupuje v súkromných zdravotníckych centrách, keď nastane problém a čakacie lehoty sa zdajú byť nekonečné.
A netýka sa to len mamografie. Rovnako platíme za vyšetrenie u ortopéda, cievneho chirurga, neurológa... Lebo čakať s boľavým kolenom či chrbticou tri až šesť mesiacov na vyšetrenie, keď má človek popritom normálne chodiť do práce a fungovať, je neraz fakt nad ľudské sily.
Prečítajte si
Lekári idú do dôchodku, noví nie sú
Ale vraj nemám pišťať, lebo to bude ešte horšie, hovorí mi známa, ktorej v jeden týždeň oznámil očný lekár aj ortopéd, že idú do dôchodku a má si hľadať náhradu. Zatiaľ trpezlivo obvoláva ambulancie, ale nikde ju nechcú. Že majú plno a nových pacientov neberú.
Dosť sa modlím, aby detská lekárka mojich dcér, ktorá tiež už nejaký ten rok nadsluhuje, ešte vydržala, kým budú dospelé. Jej kolegyne, ktoré s ňou pracovali v poliklinike na jednej chodbe, to už vzdali. Dvere ich ambulancií zostávajú zatiaľ zatvorené. Mladí ich automaticky nenahradili. Pacientov presunuli k lekárom, ktorí už predtým kričali, že nestíhajú.
Človek má pocit, že sa to naše zdravotníctvo pomaličky rúca. Všetci kričia, že chýbajú lekári. Politikom sa však zdá, že najväčším problémom sú potraty a to, či neočkované deti patria do škôlky alebo nie. Nebolo by lepšie začať sa zaujímať o to, či o pár rokov tie decká vôbec bude mať kto očkovať?
