Zobrať sa len tak a ísť na pár týždňov cestovať – to je to, čo vám želám v roku 2018. Nie preto, že treba ísť do rezortu vyvaliť bruchá, v papučiach sa napchávať z all inclusive bufetov a vrátiť sa domov o 4 kilá ťažší. Preto, že keď uvidíte svet, skutočný nehotelový svet, uvedomíte si, čo máte doma.

Kamarátka Katka mi písala na Štedrý deň. Počúvala rádio a vianočné vysielanie spočívalo v tom, že sa celý deň tliachalo o darčekoch a o tom, čo si ľudia želajú. Ľudia si síce želajú sviatky v kruhu rodiny, ale úprimne si neviem predstaviť, ako by sa rodina tvárila bez darčekov. Nie je na tom nič zlé, ale Katka má pravdu v jednej veci – Vianoce by mohli byť príležitosťou na to, aby sme si pripomenuli, že máme šťastie. Že aj tí dôchodcovia s nízkymi dôchodkami sú králi a kráľovné oproti väčšine sveta.

Global Finance Magazine porovnával HDP a kúpnu silu krajiny. Slovensko je v celosvetovom rebríčku na 43. mieste. Dokopy je krajín 189. Práve, keď človek začne cestovať zistí, ako fantasticky sa tu máme. Aj tak banálna vec ako pitná voda z kohútika priamo v byte je v iných krajinách luxus. Strávili sme dva mesiace v regióne bez pitnej vody, je to zaujímavý zážitok. Plyn v sporáku? Nevídaná vec. Kanalizácia? Wow.

Cestovali sme po krajinách, kde cesty pripomínali naše vidiecke poľné cestičky a kde je hromadná doprava naozaj hromadná – väčšinou máte celú hromadu nalepenú na svojom tele v 40-tich stupňoch niekoľko hodín. Kde deti pracujú od 11-tich rokov, pretože treba obrábať polia a na školu niet peňazí ani času. Kde prejsť sa v noci po ulici môže znamenať dostať mačetou po hlave. 

Viacerí žijú aj na Slovensku na samotách, a netreba zabúdať, že aj u nás sú kúty Slovenska ešte stále bez vody, aj kanalizácie. Treba dodať, že zväčša rómske osady. Kto pocestoval vie, že naše osady vyzerajú úplne rovnako ako slumy v Afrike. V krajinách tretieho sveta tak žijú milióny ľudí, u nás tisíce. Africký slum s jediným rozdielom – kým v afrických štátoch sú obrovské, u nás sú to dedinky. Tisíc, možno dve, tri tisíc ľudí v tej absolútnej a najhoršej biede takmer na celom Slovensku – je to oproti Afrike málo? Iste. Ak by tak ale u nás žil aj jeden človek, nie je to trestuhodne veľa? 

V roku 2018 by som si želala, aby si Slováci uvedomili, v akej krásnej a civilizovanej krajine žijú. Aké šťastie majú, keď si ráno nalejú do pohára vodu a napijú sa. Ako nadštandardne sa majú, keď otočia koliečkom a zakúria si v byte. Že sme na Slovensku svetoví v našom luxuse v mestách a obciach, a svetoví v tom horšom slova zmysle aj v chudobe v osadách.

Vlastne, teraz mi napadlo – ak aj nemáte čas, peniaze, alebo chuť letieť na druhý koniec sveta, zoberte sa v roku 2018 a prejdite sa v rómskej osade. Keď sa rozprávam s kamarátmi zo stredu a východu, vždy ma prekvapí, že ak aj v obci majú osadu, poznajú ju len z televízie. Choďte tam s otvorenou mysľou a skúste sa porozprávať s miestnymi. Pozrite sa k nim do domu, zahrajte sa s deťmi, a pokojne sa ich spýtajte aj nepríjemné otázky, ktoré vám napadajú. Som si istá, že to bude mať na vás rovnaký efekt ako keď som sa ja prechádzala po najväčšom slume v Afrike. A máte to pritom rovno za domom a zadarmo!

Ženy v meste! Všetko dobré do roku 2018!