BRATISLAVA. Táto sobota patrila v bratislavskej mestskej časti Dúbravka druhému ročníku dúbravského jarmoku. „Jarmok je zameraný na kvalitné a poctivé ručné výrobky,“ hovorí organizátor akcie a zakladateľ Projektu život Manik. Každý výrobca, čo na jarmoku predával, prešiel pozorným výberom – či ide naozaj o poctivú ľudskú prácu. Vypadli tak tí, čo vyrábajú vo veľkom, či strojovo.

Nápad dostal pred dvomi rokmi, po tom ako márne hľadal na hodoch v Dúbravke v stánkoch čosi od domácich remeselníkov. Tak vznikol nápad na akciu, ktorá by ukázala ľuďom, že sa to dá aj inak.

 

 

Stánky s handmade výrobkami zaplnili celý dom kultúry. Nájsť sa tu dalo asi všetko – od keramiky, drevených misiek, ručne šitých topánok, recyklovanej módy, detského oblečenia, kabeliek, náušníc až po fujary či tešidielka. Návštevníkom zahrala pouličná formácia San Borondon Trio. Diskutovalo sa tu aj o takzvaných lesných škôlkach.

Nechýbala ani Pekáreň Projektu život s obľúbeným pečivom. „Za ten čas, čo chodíme na takéto akcie, sme si našli kopec stálych zákazníkov,“ hovorí Pavol Gažo. Za chutnými koláčikmi či chlebmi je jeho manželka, ktorá pečie a aj ich vymýšľa. Zatiaľ ich však pečenie neuživí.

Medzi návštevníkmi boli rodiny s deťmi, starší ľudia, novodobí hipisáci, ale aj náhodní okoloidúci. „Prišla som z centra len kvôli tejto akcii, kamarátka bola vlani a veľmi to vychvaľovala,“ hovorí Anka z bratislavského Starého mesta. Kúpila si domáce džemy, keramickú misku a pár náušíc.

Zuzana je z Dúbravky a na jarmok sa dostala náhodou, pôvodne šla len nakúpiť. „Nakukla som zo zvedavosti, nakoniec som sa zdržala vyše hodinu,“ hovorí. No našli sa aj takí, čo prišli ráno a zostali až do večera. Naobedovali sa, vypočuli si hudbu, kúpili chleba na večeru a šli domov.

 

 

Tu je sedem najzaujímavejších predajcov a ich výrobky:

 

1. Hračky, tepláčiky a kabelky od Amanity

Šiť začala na materskej dovolenke. „Mala som potrebu začať tvoriť a robiť aj niečo iné, tak som sa dostala k šitiu,“ hovorí Adriana Koščová z Banskej Bystrice, ktorá šije detské oblečenie, látkové hračky a najnovšie aj kabelky pod značkou Amanita. Začínala šitím hračiek a oblečenia pre svoje dieťa po večeroch a v noci. Už rok to robí naplno – cez týždeň šije, víkendy predáva po trhoch.

„Handmade zažíva osvetu, doba mu praje,“ myslí si. Akciu si pochvaľuje, hoci na hodoch majú remeselníci zvyčajne uličku, na takýchto akciách predá viac – ľudia prídu totiž práve kvôli ručným výrobkom.

 

2. Jánove ručne šité topánky

„Ľudia akoby už mali dosť tej Číny, nechcú si kaziť nohy, či vyhadzovať jeden pár za druhým,“ hovorí výrobca topánok Ján Kolínek z Krupiny. Šitím topánok sa živí už od revolúcie.

Predáva hlavne po trhoch, vyrába aj na objednávku. Jeden pár vyjde približne na 60 eur, drahšie sú len zimné topánky, lacnejšie zase letné sandále takzvané kristusky. Záujem o remeselné výrobky podľa neho rastie. „Posledné dva roky si všímam zvýšený záujem,“ hovorí. Oživenie remesla vidí aj na výrobcoch – pribúdajú noví ľudia aj nové výrobky.

 

 

3. Miškine domáce džemy

Michaela Pudmerová ponúka domáce zaváraniny. Ponuku mení podľa sezóny – keď na jar začne rásť medvedí cesnak ponúka ho v peste, z domáceho ovocia robí džemy a sirupy. Tentor rok bolo veľa rajčín – vyrábala tak zeleninové omáčky na cestoviny. Do jej džemov ide len troška cukru – na kilo ovocia dáva len 200 až 250 gramov cukru. Do omáčok zase okrem zeleniny len soľ a korenie, nepoužíva iné konzervanty. „Je to také, ako keď si to človek uvarí sám doma,“ hovorí.

Začala počas materskej dovolenky. Po jej skončení sa tomu začala venovať naplno – od pondelka do piatku varí, cez víkendy chodí po trhoch.

Domácim výrobkom sa podľa nej darí. „Ľudia si už vyberajú, čo budú jesť. Veľa ľudí nemá záhradu, čas alebo nevedia zavárať,“ hovorí. Má už aj svojich stálych zákazníkov.

 

4. Fujary a slovenské didgeridoo od Jakuba

Drevené fujary so silným zvukom vyrába Jakub Šaray z Poluvsia. Výrobu hudobných nástrojov aj vyštudoval a fujarám sa venuje desať rokov. Spolu s otcom rozbehol výrobu pôvodne austrálskeho nástroja známeho ako didgeridoo.

„Používame rôzne dreviny tak, aby sa ukázala kresba dreva,“ hovorí. Na fujary používa hlavne bazu, ktorá ma v strede mäkkú dužinku a dá sa tak ľahko vŕtať. Výroba jednej mu trvá asi týždeň. Najdlhšie trvá samotné lakovanie.

Nástroje „nečačká“, sústredí sa na kvalitu a silu zvuku, okrem toho zdobenie by aj zdvihlo cenu. Jedna fujara vyjde takto na 50 eur, didgeridoo na 170 až dvesto eur.

 

 

5. Keramika – Kla Si ka od Klaudie

Vyštudovaná keramička Klaudia Sisková ponúka keramické misky, vázy, hrnčeky, tácky či minibrošničky. Robí aj kurzy keramiky pre dospelých a deti v Réci pri Senci, ale aj v Pezinku. Ku keramike sa naplno vrátila po materskej dovolenke.

Remeslo sa navracia, no ľudí stále odrádza cena, vysvetľuje. „Ľudia chcú niečo originálne, chcú aj človeka podporiť, no ceny v obchodoch sa im zdajú stále prijateľnejšie,“ hovorí. Najväčší problém výrobcov tak vidí práve v tom, ako presvedčiť ľudí, že ceny v bežných obchodoch nie sú reálne. Celkovo má však pocit, že situácia sa zlepšuje – hlavne posledné tri-štyri roky.

 

6. Meditácia zhmotnená v dreve

„Ľudia by sa mali viac smiať,“ odkazuje predajca drevených výrobkov Dipa. V jeho stánku ste mohli nájsť drevené misky rôznych tvarov, ale aj lampu či drevenú pokladničku. Svoje výrobky vyrába na sústruhu – točovke, známej aj ako tokárka. Z výroby robí aj videá.

„Tokárka je výborná učiteľka meditácie, lebo si vyžaduje absolútnu pozornosť. Stačí, ak vám len troška uletí myšlienka a hneď to ťukne,“ hovorí. Takáto práca učí podľa neho trpezlivosti – keďže sa odoberajú vrstvičky dreva milimeter po milimetri.

Okrem drevených výrobkov je Dipa známy aj svojimi karavanmi na mieru. Robí ich na mieru zo starých dodávok.

 

 

7. Drevené tešidielka od Silvie

Takzvané tešidielka, kolíky či dildá nájdete pod značkou Wooden dildo. Vyrába ich šperkárka Silvia Dolníková. „Používam rôzne drievka, najradšej mám tis,“ hovorí. Na povrchu je hygienický lak.

Cena závisí od spôsobu výroby – drahšie sú tie ručne robené, lacnejšie sústružené. Trvá jej asi dva dni, kým dostane úplne hladký povrch. Najdlhšie jej trvá lakovanie – nanáša viacero vrstiev, aby bol povrch umývateľný.

Na začiatku jej tešidielok bol darček od jej priateľa, ktorý sa veľmi zapáčil kamarátkam. Teraz už predáva aj do zahraničia. Záujem podľa nej majú ženy, muži aj páry. Často si ich objednávajú ženy pre svoje kamarátky ako darček. A potom sa samé vracajú so svojou objednávkou. Vyrába na mieru. „Väčšina zákazníčok chce svoj dievčenský  sen a so mnou si presne dohodnú o aký tvar majú záujem,“ hovorí.  

 

 

 

Prečítajte si aj Zóna bez peňazínie nie je bazár ani odpadkový kôš. Je to radosť