Kedysi boli instantnými len polievky, kávy, nápoje. Význam tohto slova nám vtedy prekladový slovník vysvetlil ako „rýchlorozpustný, predvarený, práškový“. Nebol dôvod nad tým nejako ďalej zamýšľať.

Teraz však počuť výraz „instantný“ oveľa častejšie a v úplne iných významoch.  Bezprostredný, momentálny, okamžitý, priamy, práve prebiehajúci...dokonca naliehavý.

Vraj žijeme v instantnej dobe, máme Insta – sociálnu sieť, instantné správy, emotikony, gify a najinstantnejšieho BFF (rozumej – v terminológii mojich detí - best friend forever) - gúgla.  K takmer všetkému sa vieme, a teda už aj chceme, dostať instantne. Hneď.  Bez námahy.  Cesta k výsledku nemá byť ťažká, má byť rýchla. Prípadne žiadna.

Vždy si pri tom spomeniem, ako som sa kedysi za jednou jedinou potrebnou informáciou musela najprv prepraviť autobusom cez polovicu mesta, potom prehrýzť nekonečnou procedúrou prehľadávania knižničných kartotečných systémov, strpieť pomalú administratívu tety za pultom s T-602-kou a pri troche šťastia byť vďačná za „iba“ dvojdňovú čakaciu lehotu na vyskladnenie knihy zo skladu nachádzajúceho sa zvyčajne v inej budove knižnice.

 

Prečítajte si

 

Alebo ako som zvykla čakať na gýčové voňavé obálky s ľúbostnými listami, doručované s neuspokojujúcou periodicitou raz týždenne a ráno sa vždy modlila, aby ich poštárka stihla vhodiť do schránky skôr, ako sa vyberiem, do poslednej chvíle dúfajúc, v najneskoršom možnom termíne do školy.

Vtedy som evidentne nebola instantná. Ale ani som ešte, počúvajúc Mňágu a pospevujúc si ich chytľavé refrény, úplne dokonale nechápala, čo v praxi znamená to ich  „i cesta může být cíl“.  Škoda.

Teraz, keď zadám svojmu najlepšiemu kamošovi do vyhľadávacieho okienka napríklad heslo CESTA, do 0.64 sekundy mi sprístupní 327 miliónov odkazov (navyše až desivo individualizovane – na prvom mieste s mojou obľúbenou pesničkou). Okamžite. Bez námahy. Bez cesty. Prudko instantné, však?

Niet teda divu, že v tejto rýchlej dobe aj ja občas zabúdam na dôležitosť „cesty“.  Že síce už tomu chytľavému refrénu dobre rozumiem, ale mám s ním pramálo reálnych skúseností.  A asi nebudem sama, nedávno som sa totiž dopočula, že medzi mladými ľuďmi v Čechách sú mimoriadne v kurze púte. Hocijaké, hocikam. Hlavne, aby to bola púť. Význam púte, ako všetci „preživší“ vravia,  je práve v samotnej dlhej a náročnej ceste. Cieľ zvyčajne po takejto vlastnej skúsenosti považujú za druhoradý. Žeby sme v tejto instantnej dobe potrebovali práve takúto skúsenosť? Na zjemnenie tej, tak modernej instantnosti? Akokoľvek, svojím rýchlym instantným životom sme si na jej zrealizovanie isto „našetrili“ dostatok času, tak prečo to neskúsiť?

No, už pridlho premýšľam, idem si zaliať instantnú polievku, lebo dnes musím ešte veľa pracovne gúgliť. J

Asi som fakt instantná. Vo viacerých významoch tohto slova. Tých starších, aj tých novších. Navyše, veľmi rada sa v niektorých okamihoch života úplne rozpúšťam... J