|
Minulú nedeľu som išla na výlet s ostatnými Erasmákmi, však nech si aj nejakých kamošov nájdem. Ako prvé nás autobus vyložil pred panorámou Toleda. To bola celkom facka. Keďže som nejako neriešila, kam ideme, o Tolede som si veľa nenaštudovala. Teda vôbec. Ten výhľad bol bombastický. Mohutné vysoké múry, tehlové nízke budovy, rieka tečúca popod most. Akoby sa zastavil čas a vy ste sa ocitli o niekoľko storočí v minulosti. Našťastie to tak nebolo a mohla som sa opýtať múdreho pána Google, čo je teda to Toledo je zač.
Na internete sa za 10 minút rýchleho pátrania dozviete, že je to mestečko vzdialené od Madridu 70 km smerom na juhozápad, je bohaté na históriu, obkolesuje ho rieka Tajo z 3 strán. Istú dobu tu spoločne žili kresťania, židia aj moslimovia, v súčasnosti tu približne 90 000 obyvateľov. Hm, ale to znie strašne sucho a nezaujímavo. O tom vám písať nebudem, pretože takéto informácie si viete naštudovať aj sami. Rada by som Vám opísala, aké to tam je. Ale tak inak, pocitovo.
Iba tak ľahko mi mestá neočarujú. Som zvláštne náročný turista. Nejde mi až tak o históriu, architektúru či dobrú kávu. Miesta si zamilujem, keď v nich cítim atmosféru. A veru, Toledo môže svoju atmosféru baliť do malých škatuliek a predávať ako suvenír.
Po odfotení si výhľadu na mesto sme sa presunuli pred jednu z mestských brán. Tam nás čakal vtipný sprievodca Fernando, ktorý povedal, že sa po voľnom výbehu (tak volám voľný čas, čo dostanete, keď skončí prehliadka) sa stretneme pri Puerta Vieja de Bisagra. Nezabudol pritom dvakrát zopakovať, že to nie je Puerta Vieja de Viagra. Haha.
Rozplývala som sa. Všade kamenné domčeky, úzke uličky, na malých balkónoch veľa kvetináčov, chodníky vykachličkované z kameňa. (Dámy, naozaj, vysoké opätky v žiadnom prípade, aj kamzík by tam mal problém.) V duchu som odhadovala, z ktorého storočia môže byť tá a hentá budova. Satisfakcia prišla, keď sme sa priblížili k kostolu a ja som hneď vyskúmala, že to je románsky sloh, pretože som vedela rozoznať znaky. Lenže v tom bol háčik. Fernando nám vysvetlil, že to síce najprv slúžilo ako kostol, neskôr ho moslimovia premenili na mešitu. Boli pritom pomerne ekonomickí, pretože vymodelovaným sochám na stĺpoch iba zošúchali podobizne tvárí a využívali ich naďalej ako výzdobu. A tak som moje mudrujúce ego, ktoré má maturitu z dejín umenia, poslala do čerta a počúvala vtipného Fernanda.
.jpg)
Všetko je blízko. Na menej než 500 metroch môžete navštíviť kostol, synagógu či mešitu. Sú tu aj múzeá, napríklad istý čas tu žil aj El Greco. Celé Toledo stihnete obehnúť za jeden deň, a to počítam aj pauzu na obed a kávičku. Nie je tu veľa turistov. Čo tiež hodnotím ako plus. Žiadne masovky, neprestajné stráženie si kabelky či cvakanie foťákov. Domáci sú veľmi milí. Napríklad, zabudla som si mapu v reštaurácii a čašník za mnou pribehol až na ulicu, aby mi ju priniesol. Milé.
Na internete som tiež čítala, že Toledo a Bratislava by mohli byť bratranec a sesternica. Najprv som krútila hlavou, že dobrá blbosť. Veru, tá myšlienka má niečo do seba. Nerada by som tieto dve mestá porovnávala, lebo je to ako miešanie hrušiek a sliviek. Ale je pravda, že sú tu isté podobnosti. Jedna zo stavieb, ktorá v Tolede dominuje - Alcazár de Toledo, je v tvare obráteného stola, podobne ako Bratislavský hrad. Aj v Prešporku žili 3 národnosti. Dokonca, mám pocit, že som našla domček, ktorý sa podobá na náš Dom U dobrého pastiera – Múzeum hodín. Majú toho spoločného viac než dosť. Aj ja, keď sa prechádzam centrom Bratislavy, cítim atmosféru, ktorú pri cestovaní vyhľadávam a mám rada. Tiež tam stihnete na malom priestore veľa uvidieť. Keď si chcete spraviť fotku s Čumilom, nebudete na nej mať ďalších sto ľudí ako napr. pri obraze Mony Lisy.
Toledo odporúčam určite navštíviť. Spravíte si pekný výlet a spojíte históriu, architektúru, atmosféru a inšpiráciu. Prečo inšpiráciu? Pretože mi je veľmi sympatické, že tu spoločne spolunažívali tri náboženstvá v mieri a úcte. Môcť sa ich tak spýtať, ako to dokázali...
Tipy:
* Isto si zoberte mapu, úzke uličky lákajú k skúmaniu, čo sa skrýva na konci a tak sa ľahko môže stať, že sa stratíte. Domáci však ochotne poradia.
* Do Toleda sa z Madridu dostanete vlakom aj autobusom. Vlak je drahší (ceny, čo som našla boli v rozmedzí od 20-25€ spiatočne) ale za to ste tam za pol hodinu. Autobus vyjde lacnejšie (cca 12€) cesta však trvá dlhšie – hodinu a pol.
* Počasie – cez leto sem tu býva naozaj horúco, aj 40stupňov, čo by mohlo výlet trochu znechutiť. Ja som vo februári zažila lejak, slniečko, krúpy a hlavne vetrisko. Ale možno to bol iba bláznivý deň. Ideálny čas na výlet je na jar či jeseň.
* Keď si budete kupovať vstup na pamiatky, výhodnejšie je kúpiť si taký, v ktorom máte zahrnuté všetky pamiatky. Stihnete ich istotne obehnúť a je to lacnejšie, ako platiť za každú zvlášť. Zaujímavosťou je, že rodiny s deťmi majú vstup zadarmo. Študenti zľavu nemajú (aspoň do Katedrály P. Márie). Odporúčam však zaplatiť si sprievodcu, ktorý vám priblíži Toledo a povie aj zaujímavosti. Možno aj vy vychytáte nášho Fernanda.
* Určite zájdite aj na obed. Menu dostať za 12-15€, máte v tom dve jedlá, pitie a dezert. Samozrejme, ku všetkému je chlieb :)
* Pozor na autá. Nás prekvapilo jedno, ktoré išlo po naozaj úzkom chodníku-ceste. Museli sme sa prilepiť na stenu domu. Šofér si oškrel zrkadielko, ale na pohode mu to neubralo.
* Ak hľadáte ubytovanie, môžete tak pokojne urobiť v Castillo San Servando, ktorý bol v 8.storočí kláštorom benediktínov, neskôr hrad Templárov. V súčasnosti noc v tomto hosteli stojí už od 14€.
* Do historickej časti Toleda sa dá vyviesť eskalátormi či vziať autobus.
Prečítajte si aj Ako som to doplietla s batohom očakávaní
