Ste trinásť rokov starostkou obce Pohronská Polhora. Akí sú ľudia z Pohronskej Polhory?

„Hovorí sa o nich, že sú pracovití, úprimní, niekedy aj tvrdé nátury. Na ich mentalite sa podpísal oravský pôvod. Prví naši osadníci prišli v roku 1786 z jedenástich dedín hornej Oravy. Tam sa život s ľuďmi nikdy príliš nemaznal.“

Aké problémy riešite v obci najčastejšie?

„Také ako každá obec či mesto. Verejné osvetlenie, rozhlas, čistotu ulíc, aktivačné práce dlhodobo nezamestnaných, susedské spory, európske projekty (voda, kanalizácia),školstvo, odstraňovanie čiernych skládok odpadu, v zime pluhovanie miestnych komunikácií ktoré sú okrem jednej štátnej cesty I.triedy všetky v správe obce, kultúrne a športové podujatia, prácu s mládežou, dôchodcami a tak podobne.“

Na cintoríne padlých v II.svetovej vojne vo Zvolene.

Vo voľbách do samosprávnych krajov Marián Kotleba vyhral, v parlamentných voľbách skončila jeho strana ĽS Naše Slovensko druhá, hlas jej dalo 23 percent obyvateľov obce. Prečo?

„Najskôr som si myslela, že dôvodom boli Rómovia. V obci ich žije viac ako 160. Problémy medzi nerómskou a rómskou komunitou však u nás nie sú až také vypuklé ako napríklad na východe Slovenska. Dôvodom bude skôr to, že žijeme v chudobnom kraji. Je tu síce krásne, ale krásou si možno nasýtiť len dušu. Máme tu málo pracovných príležitostí a bez práce nie je možné udržať si istý životný štandard. Najviac to asi pociťujú mladí ľudia, rodiny s deťmi. Obec sa nachádza na území Národného parku Muránska planina. Nejaký industriálny rozvoj tu zákon nedovoľuje. Keď sa objaví na politickej scéne rečník typu pána Kotlebu, ktorého rétorika je pre voličov lichotivá nielen tým, že jej rozumejú, ale ešte im aj sľubuje lepšiu budúcnosť, dajú sa zlákať. Nedomyslia dôsledky a ak sa tak stane, väčšinou  je už neskoro.“

Volili by ju aj dnes? Ako vnímajú kritiku Kotlebových voličov, ktorú po voľbách počuť?

„Či by u nás získal Marián Kotleba taký istý alebo vyšší počet hlasov neviem posúdiť. Isté je, že vo voľbách do samosprávnych krajov vyhral. Osobne si myslím, že sa už o túto funkciu uchádzať nebude. Má vyššie ciele, výsledky posledných parlamentných volieb sú toho dôkazom. To by malo byť pre nás výstrahou. Podobné príklady z histórie varujú!“

Marián Kotleba je predsedom banskobystrického samosprávneho celku? Aká je spolupráca vašej obce so samosprávnym celkom?

„Spolupráca so samosprávnym celkom je takmer nulová. V obci Pohronská Polhora sa nenachádza škola, cesta či  zdravotnícke zariadenie, ktorého by bol tento úrad zriaďovateľom.“

Ako funguje Banskobystrický samosprávny celok (BBSK) pod Kotlebovým vedením?

„Veľmi to nesledujem. Z médií viem, že Inšpektorát práce zaznamenal v BBSK čiernu prácu. V dôsledku tohto nemôže podávať projekty, lebo čistý štít v tejto oblasti je jednou z podmienok pri uchádzaní sa o finančné prostriedky či už z domácich fondov alebo z fondov EÚ. Samozrejme, že BBSK nie je len jeho predseda. Najdôležitejšie je jeho zastupiteľstvo. To si len občania z neznalosti naivne myslia, že pán Kotleba môže v rámci nášho kraja rozhodovať o všetkom či všetko zariadiť k ich spokojnosti. Môže pomáhať svojmu zastupiteľstvu, ale ho aj brzdiť. Záleží od neho, akú cestu si zvolil. Z morálneho hľadiska má byť samosprávny štatutárny predstaviteľ (či už primátor, starosta alebo predseda samosprávneho kraja) vo svojom teritóriu sluhom, nie pánom.“ 

Čo si myslíte vy o strane Mariána Kotlebu? Ako vnímate postoje tejto strany, ktorá oslavuje Jozefa Tisa, Slovenský štát a kritizuje Rómov?  Študovali ste aj československé dejiny...

„Kandidatúra Jozefa Tisa do funkcie prezidenta Slovenskej republiky bola podľa mňa nešťastným riešením. Vysoká politika je vždy okrem iného aj plná negatív, s ktorými by sa akýkoľvek kňaz nemal stotožniť. Ani vtedajšia hlava katolíckej cirkvi pápež Pius XII Jozefovi Tisovi údajne túto kandidatúru neodporučil. Neposlúchol a výsledok tejto neposlušnosti všetci poznáme. Čo sa týka Rómov, sú medzi nimi rôzni ľudia. Nemôžeme ich všetkých hádzať do jedného vreca, presne tak ako majoritnú väčšinu. Momentálne sú terčom Rómovia a zajtra alebo o rok sa členom spomínanej strany môže znepáčiť iná  vrstva obyvateľov, ktorá im bude prekážať. Snahu o vytvorenie čistej rasy sme už v dejinách mali a viedlo to k najväčšej vojne a zverstvám aké ľudstvo doteraz zažilo.“

Je riešením Kotlebovu stranu ignorovať alebo s ňou komunikovať?

„Ignorovať ťažko, lebo jej umiestnenie vzišlo z právoplatných parlamentných volieb. Netreba však mlčať. Treba verejne vystupovať. Pôsobiť na obyvateľov tejto krajiny v médiách, v školstve, v cirkevnej oblasti ako aj v oblasti kultúry.“

Ako fungujú ženy v komunálnej politike? Potrebujeme v politike viac žien?

„Myslím si že ženy fungujú v komunálnej politike dobre. Niekedy ešte lepšie ako muži. Svojim šarmom a empatiou vyriešia niekedy aj to, čo sa zdá byť neriešiteľné. Keď ich bude vo funkciách primátoriek, starostiek a poslankýň omnoho viac, tejto krajine to môže len prospieť.“

Kandidovali ste s podporou strany SMER. Na kandidátke do parlamentných volieb bolo zo 150 kandidátov iba 27 žien, to je 18 percent. Nie je to málo?

„Zatiaľ nie som členkou strany SMER - sociálna demokracia. Kandidovala som naposledy s ich podporou. Nízke percento žien v tejto strane ako aj v iných stranách nie je na Slovensku novinkou. Treba však brať do úvahy, že nie každá žena má doma vytvorené zázemie pre takýto typ  kariéry a mnohé z nich ani neláka angažovať sa v politike. Takže je to o slobodnej vôli i o tom, že najskôr sa treba verejne prejaviť v nejakej oblasti. Treba sa dať ľuďom spoznať, niečo pre nich urobiť. To je začiatok cesty komunálnej političky. Niekedy býva ťažká. Vyžaduje obetovať veľa osobného voľna. Je vystlaná únavou, mnohokrát rozčarovaním, znechutením, takmer žiadnymi dovolenkami, nadčasovými hodinami bez nároku na odmenu, ale aj obrovskou radosťou vtedy, keď sa niečo dobré a prospešné podarí. Keď niekto len tak obyčajne, ľudsky príde a poďakuje za pomoc.“

Prečítajte si aj Vojnová reportérka Markéta Kutilová: Od žien z rozvojového sveta sa Európanky majú čo učiť