V apríli by sa dožila 100 rokov, hoci prežila hrôzy koncentračného tábora i pochodu smrti. Laura Špániková bola poslednou žijúcou z prvého slovenského transportu do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau, ktorý bol vybudovaný neďaleko poľského mesta Osvienčim.

Týmto transportom z Popradu sa začala prvá vlna deportácií zo Slovenska, počas ktorej vypravili 57 transportov a v nich 57.752 Židov.

Laura Špániková, ktorá sa narodila v Stropkove, mala v čase vynúteného odchodu, 25. marca 1942, len 19 rokov. Do vagónov určených pôvodne na prepravu dobytka prinútili nastúpiť 999 mladých žien a dievčat, prevažne zo Šarišsko-zemplínskej župy. V koncentračnom tábore bola väznená až do januára 1945.

Svoju skúsenosť opísala vetou: "Nikto si nevie predstaviť, čo všetko sme museli zažiť. Nie sú na to slová." Následne sa zúčastnila na pochode smrti do tábora v nemeckom Neustadt-Glewe, kde bola továreň na muníciu. Mala na starosti odvážanie mŕtvych tiel spoluväzenkýň. Oslobodenia sa dočkala 5. mája 1945.

Štátne vyznamenania 2022: Margita Kosturíková

Laura Špániková je jednou z 25 osobností, ktoré v nedeľu ocenila prezidentka Zuzana Čaputová, z toho šesť in memoriam. Štátne vyznamenania udelila aj tento rok v náhradnom termíne, pôvodne ich dáva v januári. Ocenenie si nestihla prevziať ani zdravotná sestra Margita Kosturíková, ktorá celý svoj profesionálny život spojila s ošetrovateľstvom a pomocou chorým.

Viac ako 30 rokov pracovala na jednom pracovisku, a to v Centre sociálnych služieb Likava, od roku 1999 v manažérskej funkcii.

V čase pandémie bojovala v prvej línii. Pomáhala, radila, testovala. Stalo sa jej to osudným. S vírusom zápasila päť týždňov. Ochoreniu podľahla 15. januára 2021. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek jej udelila v septembri 2021 ocenenie Biele srdce in memoriam za významný prínos v ošetrovateľstve.

Od prezidentky dostala Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy in memoriam získala Margita Kosturíková za záchranu ľudského života s nasadením vlastného života.

Alžbeta Gwerková-Göllnerová zomrela ako 39-ročná

Za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu ho in memoriam získala literárna historička a prekladateľka Alžbeta Gwerková-Göllnerová.

Literárna vedkyňa, historička a prekladateľka Alžbeta Gwerková-Göllnerová sa narodila 19. októbra 1905 v Čiernom Balogu v židovskej rodine. Jej manželom bol známy maliar Edmund Gwerk. Študijné pobyty na parížskej Sorbonne a v rumunskom Kluži absolvovala v rokoch 1937 - 1938. Po návrate na Slovensko vyučovala na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi a na maďarskom gymnáziu v Rimavskej Sobote.

V rokoch 1932 - 1939 pôsobila na učiteľskom ústave v Bratislave, potom až do úmrtia na gymnáziu a učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Výrazne sa angažovala v rôznych spolkoch a bola aktivistkou ženského hnutia na Slovensku.

Pôsobila v redakčnom kruhu Prúdy a v literárnom časopise Služba. Zostavila a zredigovala zborník Žena novej doby. Alžbeta Gwerková-Göllnerová sa aktívne zapojila aj do Slovenského národného povstania a ilegálneho odboja. V novembri 1944 ju zatkli a 18. decembra 1944 popravili v Kremničke. Mala 39 rokov.

In memoriam ocenila prezidentka aj Alberta Púčika, Eduarda Tesára a Antona Tunegu, členov antikomunistického kresťanského hnutia, ktorí boli v rámci politických procesov v 50. rokoch odsúdení na trest smrti.

Rad Ľudovíta Štúra I. triedy získal Vojtech Čelko za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti vedy, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena SR v zahraničí. Ďalšími ocenenými sú záchranár Viliam Dobiáš a detský kardiológ Jozef Mašura za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v sociálnej oblasti, najmä v oblasti zdravotníctva.

Prezidentka ocenila 11 žien

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy si prevzali Zita Ádámová za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti školstva, najmä národnostného školstva. Za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti športu ocenila hlava štátu hokejistu Mariána Hossu a chodca, olympijského víťaza Mateja Tótha. Vyznamenanie patrí aj automobilovému dizajnérovi Jozefovi Kabaňovi za mimoriadne šírenie dobrého mena SR v zahraničí.

Prezidentka Zuzana Čaputová v nedeľu ocenila 25 osobností spoločenského, kultúrneho a športového života, z toho šesť in memoriam. Foto TASR - Pavel Neubauer

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy získal za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti vedy, najmä onkológie, tiež lekár a vedec Michal Mego. Sergej Kopčák bol ocenený za mimoriadne šírenie dobrého mena SR v zahraničí. Za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti vedy vyznamenala prezidentka klimatológa Milana Lapina. Režisér Peter Mikulík získal Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti kultúry. Herečka Jana Oľhová si vyznamenanie prevzala za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti kultúry a umenia.

Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR si prevzala fotografka Milota Havránková, ako aj fotografka Zuzana Mináčová.

Pribinov kríž II. triedy získala spisovateľka Irena Brežná, a to za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR. Medailu prezidenta SR udelila Čaputová za zásluhy o rozvoj SR v sociálnej oblasti, najmä v oblasti práce s marginalizovanými komunitami, Kvetoslave Berkyovej.

Za významné zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry si medailu prevzala speváčka ľudových piesní Mária Mačošková.

Udeľovanie vyznamenaní, najmä štátnych, je významnou formou uznania zásluh občanov SR aj iných štátov. Ide o morálne a spoločenské ocenenie vynikajúcich jednotlivcov, výnimočne aj vojenských útvarov a vojenských zväzkov, ktoré majú zástavu. Právo udeľovať štátne vyznamenania patrí k tradičným kompetenciám hláv štátov. Štátne vyznamenania sú rady (vyššie) a kríže (nižšie). Prezident udeľuje aj Rad Andreja Hlinku.