|
Advokátka z neziskového sektora bojujúca proti skládke v Pezinku sa stala najpopulárnejšou političkou. V úrade prezidentky zažila Zuzana Čaputová svetové aj domáce krízy, päť premiérov aj útoky na seba a rodinu. Ako si budeme prezidentku pamätať?
Na mestskom úrade v Pezinku začala pracovať už počas štúdia práva na Univerzite Komenského. Po škole pôsobila ako zástupkyňa prednostu mestského úradu, neskôr ako advokátka a 16 rokov spolupracovala s občianskym združením VIA IURIS.
"Na spoluprácu so Zuzanou spomínam rád, bola profesionálna, vždy dôsledná a svedomitá,” spomína si Milan Šagát, bývalý riaditeľ VIA IURIS. “Napriek tomu, že sme riešili pracovne náročné témy, vždy sme si dokázali vo vzťahu k nim zachovať zdravý odstup a vlastne aj radosť, že na nich môžeme spoločne robiť. To, čo na nej oceňujem najviac, je jej odvaha postaviť sa za správne veci."
Zuzana Čaputová a Pezinská skládka
Verejnosť ju spoznala ako mladú nebojácnu právničku, ktorá zastupovala spoluobčanov v Pezinku proti zámeru postaviť obrovskú skládku odpadu v blízkostí obydlí a centra mesta. Kampaň trvajúcu 14 rokov napokon dotiahla do úspešného konca. Súdny dvor EÚ v roku 2013 rozhodol v prospech občanov a vzápätí Najvyšší súd SR definitívne zrušil povolenie na skládku.
V kauze zastupovala občanov mesta proti investorovi, ktorému išlo o miliónový biznis a ktorý mal väzby na štátne úrady a stranu SMER. Na strane investorov vystupoval aj mafián Marián Kočner.
Zuzanu Čaputovú v roku 2016 ocenili prestížnou Goldmanovou environmentálnou cenou, ktorá sa udeľuje od roku 1990 a označuje sa za Nobelovu cenu za ochranu životného prostredia. Zuzana Čaputová sa s VIA IURIS zaslúžila aj o zrušenie Mečiarových amnestií.
V roku 2017 po odchode z VIA IURIS vstúpila do novovznikajúcej strany Progresívne Slovensko a na jej ustanovujúcom sneme sa stala jeho podpredsedníčkou. V máji 2018 oznámila svoju kandidatúru na prezidentku.
Rozhodli Ján a Martina
Symbolu boja slabšieho proti silnejšiemu, kde nakoniec slabší víťazí svojou odvahou, poctivosťou a zmyslom pre spravodlivosť, rozumie každý. Jej kandidatúra navyše prišla v čase veľkej spoločenskej zmeny po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. To bolo napokon to, čo Zuzanu Čaputovú presvedčilo, aby sa o post prezidentky uchádzala.
Kandidatúru prijala “s cieľom obnoviť dôveru v našej spoločnosti a vrátiť silu a zmysel tým hodnotám, ktoré nás všetkých spájajú – spravodlivosť, ochrana ľudskej dôstojnosti, a naša civilizačná príslušnosť k demokratickej Európe,” ako sa píše v jej oficiálnom životopise. Jej silnou témou bola ochrana životného prostredia.
Zuzana Čaputová pri dome vo Veľkej MačI, kde zavraždili novinára jJána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Foto - archív ZVM
“Volebná kampaň prezidentky v roku 2019 vsadila na autentickosť Zuzany Čaputovej, ktorá sa nevyhýbala odpovediam na kontroverzné témy a nemala problém ísť ani proti väčšinovému názoru,” hovorí politológ Erik Láštic z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
“Robila ta spôsobom, ktorý bol hodnotovo ukotvený a v niečom podobný ponovembrovým začiatkom Václava Havla, ku ktorému jej štýl neraz prirovnávali médiá v zahraničí.”
Z outsiderky favoritkou
V prvom kole volieb napokon stála proti jedenástim mužom a jednej žene. Najsilnejším protikandidátom bol eurokomisár Maroš Šefčovič, kandidát s podporou Smeru-SD. V prieskumoch sa najskôr umiestňovala pomerne nízko. Vyzeralo to na súboj Maroša Šefčoviča a Róberta Mistríka.
Kandidátka Čaputová sa na nich začala doťahovať len mesiac pred prvým kolom volieb. V tom čase na ňu Igor Matovič apeloval, aby sa vzdala v prospech kandidáta Mistríka s podporou SaS a Spolu - občianska demokracia, ktorý bojoval o podobného voliča.
Napokon bolo všetko inak. Róbert Mistrík odstúpil a vzdal sa v prospech Zuzany Čaputovej, ktorá ho predbehla v prieskumoch dva týždne pred prvým kolom. Následne jej vyjadril podporu aj v tom čase úradujúci prezident Andrej Kiska. Čaputová sa z outsiderky stala líderkou prieskumov.
V prvom kole napokon vyhrala v 71 zo 79 okresov. V druhom kole porazila Maroša Šefčoviča so ziskom 58,4 percenta, čo predstavovalo vyše milióna hlasov a stala sa prvou ženou a zároveň najmladšou osobou v úrade prezidenta. Po svojom zvolení si členstvo v Progresívnom Slovensku zrušila.
Inaugurácia Zuzany Čaputovej, prvej slovenskej prezidentky. Foto - archív ZVM
“Ponúkam odbornosť, ponúkam cit a zdravý aktivistický záujem. Ponúkam teda rozum, srdce a ruky. Zložením ústavného sľubu preberám všetky záväzky a povinnosti verejnej služby. Neprišla som vládnuť, prišla som slúžiť občanom, obyvateľom, Slovensku,” vyhlásila na inaugurácii.
Domáca politika: neustály boj
Počas mandátu ju zastihli bezprecedentné svetové aj domáce krízy. Pandémia koronavírusu, vojna na Ukrajine, teroristický útok pred Teplárňou, atentát na premiéra Roberta Fica. Poďme si spomenúť na niektoré z nich.
V úrade sa počas jej mandátu vystriedalo päť premiérov, pričom štyroch z nich menovala. V čase jej nástupu bol premiérom Peter Pellegrini, ktorý po obrovských protestoch nahradil Roberta Fica.
Nová prezidentka viedla rebríčky popularity politikov. Od začiatku bola v konflikte s predstaviteľmi strán vtedajšej koalície, ktorí si z nej spravili terč. Prezidentka nešla v šľapajach exprezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý svojím pôsobením vzbudzoval dojem, že je súčasťou koalície, čo sa naňho vždy mohla spoľahnúť.
Prezidentka napríklad vyzvala na odstúpenie nominantku Smeru-SD Moniku Jankovskú z postu štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti, ktorú mafián Kočner nazval “moja opička”.
Pokojné časy neprišli ani s ďalším premiérom Igorom Matovičom, ktorému vyčítali egocentrizmus a chaotické riadenie štátu v čase pandémie, ktorá vypukla krátko po voľbách. „Celý svet rieši covid, len my riešime pána premiéra,“ povedala vtedy prezidentka v relácii Braňo Závodský Naživo rádia Expres. Vyzvala ho, aby zvážil odovzdanie manažovania boja proti pandémii koronavírusu inému členovi vlády.
Napokon Matovič musel odísť a vystriedal ho Eduard Heger. “V momente, ako sa prezidentka rozhodla využívať svoje právomoci naplno, sa tiež naplno prejavili limity "nepolitickej" politiky. Z najdôveryhodnejšej političky v krajine sa stal viditeľný terč nielen pre opozičný SMER, ale mnohokrát aj vládnuce Oľano,” hovorí politológ Erik Láštic.
Ťažké rozhodnutia prezidentky
Ďalším zlomovým bodom bolo referendum o skrátení funkčného obdobia parlamentu, ktoré inicioval Smer-SD. Prezidentka požiadala Ústavný súd o preskúmanie referendovej otázky. Aj keď sa napokon podarilo nájsť otázku, ktorá bola v súlade s ústavou a prezidentka referendum vypísala, nakoniec bolo pre nízku účasť neplatné a Robert Fico tvrdil, že ho prezidentka zmarila.
Konflikt prišiel aj pre obrannú dohodu s USA, ktorú prezidentka podporila, ale v záujme kompromisu s kritikmi k nej pripojila aj interpretačnú doložku zaručujúcu, že USA na Slovensku neumiestni základne ani chemické zbrane.
Vládna kríza a prvá úradnícka vláda
Prezidentka zohrala významnú úlohu pri vládnej kríze koalície pod vedením premiéra Eduarda Hegera. Hoci menšinová vláda nemala od decembra 2022 dôveru parlamentu, prezidentka súhlasila s vypísaním termínu predčasných volieb až na september 2023, takmer na termín riadnych volieb, za čo bola kritizovaná naprieč názorovým spektrom.
“V tomto momente vidím jedinú chybu s dlhodobejším dopadom na politický systém. Pád vlády Eduarda Hegera, ktorá mesiace bojovala o prežitie, aby bola odvolaná v decembri 2022, a rozhodnutie prezidentky ju ponechať v úrade do mája 2023, bolo chybou vtedy a je aj teraz,” hodnotí politológ Erik Láštic.
Prečítajte si
“Výsledkom boli mesiace chaosu, ktoré iba prehĺbili inštitucionálnu nedôveru. Inak povedané, tu mala prezidentka trvať na čo najskoršom termíne parlamentných volieb, bez ohľadu na to, ako vyzerali prieskumy verejnej mienky.”
Napokon vymenovala prvú úradnícku vládu v histórii Slovenska na čele s premiérom Ľudovítom Ódorom, ktorá dovládla do volieb.
Prezidentkino veto
Prezidentka vetovala viacero zákonov, napríklad časť Matovičovho rodinného balíčka, pri ktorom nakoniec poslanci prelomili jej veto vrátane nezaradených poslancov za stranu Kotlebovci-ĽSNS. Zuzana Čaputová nesúhlasila ani s rozsiahlou novelou trestného zákona z dielne koalície Smeru, Hlasu a SNS, ktorú ale napokon podpísala, no zároveň poslala na posúdenie Ústavnému súdu a ten účinnosť viacerých paragrafov pozastavil.
Prezidentka mala problém aj s niektorými personálnymi nomináciami. Odmietla vymenovať Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia a Tibora Gašpara za šéfa SIS, pri čom ju napokon vláda Roberta Fica obišla.
“Prepáčte, že ste boli odvolaní bez uvedenia dôvodu a bez toho, aby vám to niekto vopred oznámil a dozvedeli ste sa to až z médií,” napísala prezidentka na svojom Instagrame na margo personálnych zmien po nástupe vlády Roberta Fica. “Prepáčte, že musíte čeliť urážkam od ľudí vyšetrovaných pre extrémizmus, ktorých verejne akceptujú aj mnohí členovia vlády.”
Dva atentáty
Jedným z najsilnejších momentov v úrade bolo, keď si na druhý deň po streľbe prišla na miesto činu pred podnikom Tepláreň uctiť obete streľby Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha a objala plačúceho majiteľa podniku Romana Samotného.
Prezidentka Zuzana Čaputová a majiteľ teplárne Roman Samotný. Foto - archív ZVM
Spolu s tisíckami ľudí prišla aj na spomienkovú akciu. "Prepáčte. To nie vy sa máte cítiť ohrození. Nie vy sem nepatríte. To na Slovensko nepatrí nenávisť a netolerancia," napísala v reakcii na útok.
Z posledného obdobia bola zlomovým momentom streľba na úradujúceho premiéra Roberta Fica. “Ostro odsudzujem dnešný brutálny a bezohľadný útok na premiéra Roberta Fica. Som šokovaná. Robertovi Ficovi želám v tejto kritickej chvíli veľa síl, aby sa z útoku zotavil,” uviedla Zuzana Čaputová.
Končiaca prezidentka so zvoleným nástupcom v úrade prezidenta Petrom Pellegrinim pozvali politických predstaviteľov k okrúhlemu stolu v záujme upokojenia napätej situácie. Pre nezáujem niektorých politických lídrov sa napokon stretnutie presunulo na neurčito.
Prezidentka vo svete
Silnou agendou prezidenta je reprezentovať Slovensko navonok. “Intuitívne sa mi zdá, že učebnicovým príkladom bude jej pôsobenie ako hlavy štátu zastupujúcej Slovensko navonok. Tu Zuzana Čaputová, a jej tím, využili skvelým spôsobom všetky príležitosti, ktoré príbeh zvolenia prezidentky v roku 2019 priniesol. Od hľadania nádeje po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, až po jej osobný príbeh ako environmentálnej aktivistky. A neomylne svojím vystupovaním v zahraničí potvrdzovala civilizačné zakotvenie Slovenska a naše spojenectvá,” zhodnotil jej prínos politológ Erik Láštic z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
Prezidentka si vybudovala úzke vzťahy s viacerými lídrami, napríklad českým prezidentom Petrom Pavlom, ktorému prišla osobne zablahoželať do jeho volebného štábu pri jeho zvolení. Pri jej rozlúčkovej návšteve jej prezident Pavel udelil najvyššie české štátne vyznamenanie.
Vyznamenanie od českého prezidentka Petra Pavla. Foto - facebook ZC
Dobrý vzťah mala aj s predchádzajúcim českým prezidentom Milošom Zemanom, s ktorým sa v mnohých otázkach nezhodovali, napriek tomu pre budovanie dobrých československých vzťahov sa o ňom prezidentka vyjadrovala s úctou a po jeho úraze mu popriala skoré uzdravenie.
Nadštandardný vzťah si prezidentka vypestovala s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten jej takisto udelil najvyššie ukrajinské štátne vyznamenanie. Ukrajinu navštívila štyrikrát, z toho trikrát v čase vojny. Prvý raz v máji 2022, teda pomerne krátko po vypuknutí vojny.
“Dnes bránite svoju krajinu, svoje životy, svoju budúcnosť a svoje právo samostatne o nej rozhodovať,” povedala prezidentka v prejave v ukrajinskom parlamente. “Bránite právo a pravidlá, ktoré zaručili nášmu kontinentu desaťročia mieru. Tie pravidlá, ktoré dnes Ruská federácia flagrantne pošliapava. Tým bránite aj nás a my vám za to ďakujeme.”
Na jednej z návštev bola spoločne s českým prezidentom Petrom Pavlom. Prezidentka podporovala pomoc pre Ukrajinu a sankcie voči Rusku do konca svojho volebného obdobia.
.jpg)
Prezidentka Zuzana Čaputová na návšteve na Ukrajiny v máji 2022. Foto - archív ZVM
Pamätná bola aj návšteva pápeža Františka na Slovensku v roku 2021, počas ktorej prezidentke zomrel otec. S pápežom sa stretla dokopy štyrikrát. Na rozlúčkovej audiencii sa zúčastnila s matkami obetí nehody autobusu v Spišskom Podhradí.
Prezidentka vystavená útokom
Prezidentka počas svojho mandátu čelila mnohým útokom. Podpredseda Smeru-SD Ľuboš Blaha vyhecoval dav na prvomájovom stretnutí v Nitre v roku 2022, ktorý kričal, že prezidentka je americká ku***.
Neskôr okresný súd vydal neodkladné opatrenie, podľa ktorého musel poslanec Blaha zmazať svoje statusy, v ktorých prezidentku označoval za americkú agentku a vlastizradkyňu a prestať ju tak nazývať.
Poslanec Tomáš Taraba zverejnil fotku prezidentkinej dcéry Emy, na ktorú verejnosť následne zaútočila na internete. V marci tohto roku neznáma žena preskočila plot na pozemok prezidentkinho domu, kde Zuzana Čaputová spala spolu s rodinou. Otvorilo to verejnú diskusiu o potrebe prezidentského sídla a bezpečnosti ústavných činiteľov.
Dôchodca poslal prezidentke výhražný list s nábojom a dostal od súdu zákaz priblíženia sa k nej.
Odborníčka o útokoch
Politologička Zuzana Maďarová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK a organizácie ASPEKT hovorí, že “v uplynulých rokoch sa postupne budovala a upevňovala kultúra nenávisti vo verejnom priestore. Dialo sa to rôznymi spôsobmi. Aj naoko nenápadným spredmetňovaním, keď sa o politických predstaviteľoch a predstaviteľkách hovorilo ako o veciach, akoby neboli ľuďmi, napríklad označenia ako Čaputka alebo podržtaška,” hovorí politologička.
“K postupnému znecitlivovaniu patrili opakované posmešky, predstavy, v ktorých sa existujúcim politickým predstaviteľkám a predstaviteľom prisudzovali výlučne negatívne vlastnosti a zámery. A napokon najviditeľnejšími prejavmi sú urážky, nenávistné útoky a vyhrážky.”
Zuzana Maďarová vysvetľuje, že útoky na prezidentku sa diali v tomto kontexte hrubnúceho verejného prejavu a znecitlivujúcej spoločnosti. “Zdá sa mi, že viac ako v miere, sa odlišujú v spôsobe útočenia.”
Prezidentka Zuzana Čaputová s dcérami. Foto - archív ZVM
Útoky na prezidentku boli podľa politologičky špecifické. “Okrem útokov, ktoré sledovali línie konšpiračných príbehov šírené aj inými politickými predstaviteľmi, sa často vyskytovala snaha znížiť jej kompetencie a schopnosť viesť prezidentský úrad. Špecifické boli výpady voči prezidentkinmu vzhľadu, váhe či oblečeniu,” hovorí Zuzana Maďarová.
“Komentáre sa Zuzanu Čaputovú snažili uraziť cez jej partnera alebo označeniami, ktoré sa používajú pre komodifikáciu sexuality. Ostré a opakované boli nenávistné prejavy mierené na prezidentkine dcéry. Opakujú sa teda rodovo špecifické vzory, ktoré poznáme aj z iných krajín, pričom útoky na verejne činných mužov sú zväčša menej osobné a smerujú viac na ich politické názory a činy.”
Vzor pre dievčatá
Prezidentka sa rozhodla v ďalšom období nekandidovať a novým prezidentom sa stal opäť muž, Peter Pellegrini. Minimálne na 5 rokov sme sa teda rozlúčili so ženou v prezidentskom úrade.
(2).jpg)
“Kolegyne, ktoré pracujú s dievčatami na stredných školách, hovorili, že pre mnohé predstavuje veľký vzor. Tým, že vidia ženu vo vysokej politickej pozícii, stáva sa pre ne takáto ambícia uskutočniteľnou. Má to aj symbolický význam, míľnik, ku ktorému sa budeme opakovane vracať,” hodnotí ženu na poste prezidentky politologička Zuzana Maďarová.
“V mnohých chvíľach predstavovala dôležitý a výrazný hlas v politike na Slovensku aj v Európe. Zároveň bolo mnoho momentov, kde jej hlas vyzývajúci k nenásiliu vo verejnom priestore chýbal. To je tiež dôležité, aby sme si jej postavu neidealizovali. Je plnohodnotnou politickou osobnosťou a to si vyžaduje, aby sme pristupovali ku krokom prezidentky Čaputovej rovnako kriticky ako by sme pristupovali k akémukoľvek inému politikovi,” zakončila politologička Maďarová.
Prezidentka si chce po skončení mandátu oddýchnuť a potom sa venovať vzdelávaniu. Na podrobnosti si ešte budeme musieť počkať.
