Počuli ste už o Spolke? Sú to štyri dobré kamarátky, ktorým nie je ľahostajný verejný priestor a dianie v meste, ktoré milujú. Je to nevšedný a veľmi originálny kolektív architektiek a sociologičiek, ktoré sa zaoberajú urbanizmom a angažovaním verejnosti do tvorby miest.

Rodené Košičanky, ktoré štúdium zavialo za hranice tohto mesta, no vždy, keď sa doň vrátia, majú chuť na ňom pracovať. Mladé, energické dámy, sa naposledy veľmi intenzívne venovali územnému plánu Košíc. Téma, ktorá by na prvý pohľad mladých skôr nudila, v ich prípade zaujala verejnosť. „Spočiatku nás odborníci nebrali veľmi vážne, vraj máme ešte takú prázdninovú auru,“ hovorí mladá sociologička Zuzana Révészová, s ktorou sme sa zhovárali o tom, prečo im nie je jedno ako budú vyzerať Košice.

 

Čo predchádzalo založeniu Spolky?

"V prvom rade sme kamarátky od detstva, poznáme sa veľmi dlho, no tým, že sme každá študovali niekde inde, mimo Košíc, tak sme sa stretávali napríklad iba počas Vianoc. Pozhovárali sme sa vždy o tom, čo robíme, čo študujeme. Rada by som spomenula, že dve z nás vyštudovali architektúru, ja sociológiu, potom sa k nám pridala Lýdia, ktorá tiež vyštudovala sociológiu. Bavili sme sa o tom, ako naše vedomosti priblížiť lepšie Košiciam, pretože máme veľmi rady toto mesto a vždy sme vedeli, že sa chceme vrátiť, alebo minimálne niečo navrátiť, z toho, čo sme sa dozvedeli."

 

Prečo  práve Spolka?

„Prvé projekty, ktoré sme robili, boli zo školského prostredia. Založili sme občianske združenie ŠAK - škola a komunita, neskôr aj PĽAC. To boli paralelne bežiace projekty, ktoré chceli školské ihriska a školské priestranstvá premeniť na verejné priestranstvá. Aby ich mohli využívať aj bežní ľudia, nielen žiaci a študenti. Potom sme si uvedomili, že už prerastáme ten rozmer škôl, a tak sme si povedali, že potrebujeme zovšeobecniť naše aktivity.  Spolka vyjadruje, že pre nás je primárny kolektív - to, že SPOLUpracujeme. To vyjadruje ten kolektívny element. A, samozrejme, keďže sme samé ženy, tak sme tomu dali ženský rod: SPOLKA.

Aj celý web, ktorý máme nový, vychádza z formátu Wikipedie, je to také sústredisko materiálov a ideí, ktoré môžeme rozširovať, takže môže pripomínať nejaké zoznamy, odbornú literatúru a podobne. Nechceli sme primárne vizuálne portfólio. Veľa z tých vecí, ktoré robíme, sú diskusie. Stránka len reprezentuje to pôsobenie medzi nami, asociuje ten „meeting point“, ktorý predstavujeme."

 

 

 

Kto presne tvorí Spolku?

„Viktória Mravčáková, ktorá aktuálne pôsobí ako architektka v Prahe, Zuzana Tabačková, tiež architektka, ktorá učí urbanizmus v Berlíne, Lýdia Grešáková, sociologička, ktorá pracuje aj v českom časopise A2 a ja pôsobím momentálne v Národnom osvetovom centre."

 

Môže sa Spolka rozšíriť?

"Je dôležité spomenúť, že všetko čo robíme, robíme s oveľa väčším okruhom ľudí, nie je to len o nás, nemá to hranice, že si teraz vystačíme samé. Podstatná je však pre nás harmónia v tíme a tá je vystavaná na priateľstve. Nikdy to nemôžu byť formálne vzťahy, preto sme sa rozhodli, že ostávame v tomto zložení. Samozrejme, ak by sa chcel niekto pridať, je to možné, no musel by prijať naše pracovné tempo, to, že to robíme dobrovoľne a po nociach, cez skype a že tomu obetujeme strašne veľa. Tiež to nie je stále profesionálne. My sa ani nedefinujeme čisto žensky, a tak, že chceme byť v tejto komunite len ženy, samozrejme, spolupracujeme s rôznymi kamarátmi."

 

Zorganizovali ste niekoľko diskusíí, výstav, komunikujete s mestom. Akceptujú vás odborníci z tejto sféry?

„Prišli sme s myšlienkou priblížiť územné plánovanie obyvateľom išli sme za mestom. Tie prvotné reakcie boli, samozrejme, rozpačité, vraj máme ešte takú prázdninovú auru. No, my tu chodíme vždy, keď máme voľno, asi preto pôsobíme, že sme oddýchnuté a neberieme sa tak vážne. Pre nás je to ale taký prirodzený mladický étos, ktorý na tých stretnutiach možno prezentujeme. Jasné, že to mohlo vzbudiť nejakú nedôveru. Aj si za to zodpovedáme, že nie sme nikdy nejako formálne oblečené, nedodržiavame pracovné dni a často vyžadujeme od ľudí, aby sa s nami stretávali počas víkendov, lebo cez týždeň tu nie sme. Ale myslím, že teraz už sme reálni partneri mesta alebo spracovateľského kolektívu."

 

 

Povedzte nám viac o podujatí a výstavach, diskusiách na tému: Plán pre Košice

„Tým, že je to také unikátna príležitosť, že sa po 50 rokoch bude meniť územný plán, tak sme si povedali, že teraz je tá šanca, aby sa k tomu ľudia mohli vyjadriť, aby si uvedomili, že toto mesto im patrí a že by mali byť zodpovední za to, akú bude mať podobu, a využili tie nástroje, ktoré sú. Je to však dosť komplikované, takže sme vytvorili nástroje, aby tomu mohli porozumieť. Urobili sme web, kde sú zjednodušené schémy, organizovali sme výstavy, pripomienky, diskusie, motivovali sme ich k tomu, aby napísali pripomienky."

 

A zaujíma ich to? Pýtajú sa? Chcú zmeniť svoje mesto?

„Chodia, tešíme sa a je to vítané. My sme v princípe chceli, aby po tom bol dopyt, aby to ľudia požadovali od tohto mesta. Pri každej nejakej výraznej aktivite sa niečo prejednáva a je to veľkého charakteru, tak chceme, aby sa to priblížilo ľudom nielen po tej formálnej stránke, že sa to uverejní na úradnej doske, ale aby tomu mohli fakt porozumieť. A myslím, že ľudia si uvedomili, že mali málo informácií, mnohí o tom vôbec nevedeli, že sa niečo také bude diať. A teraz sa ukazuje, že je aj dosť krátky čas na to pripomienkovanie."

 

Podľa čoho si vyberáte témy?

„Má sa to týkať vždy mesta. A snažíme sa možno nejakým inovatívnejším prístupom poukázať na urbanizmus. Aby to malo aj sociologický rozmer, aby to bolo o tej spoločnosti, o ľuďoch, ktorí tú žijú a spoluvytvárajú. My sme tí aktéri, ktorí to mesto maju zlepšovať…“

 

 

A čo Mestoláska?

„Na pozvanie kina Úsmev to organizujeme dramaturgicky, zatiaľ sme mali štyri diskusie, poukazujeme na rôzne typy problémov, ktoré sa v meste súčasne dejú a v druhom polroku to budú už také závažnejšie, abstraktnejšie témy, napríklad ako mesto a vojna.“

 

Plánujete však aj medzinárodný presah…

„V septembri robíme medzinárodnú letnú školu Never Never School, je to prístup utópii sídlisk, možno nejakým špekulatívnym dizajnom toho, ako by sa mali sídliská v súčasnosti uberať. Robíme to na príklade Ťahanoviec, ale hovoriť budeme určite aj o iných sídliskách. Na týždeň chceme pozvať medzinárodnych študentov architektúry, sociológie a príbuzných odborov, zakempujeme sa v Tabačke a budeme uvažovať o tom, čo by sa tu mohlo diať. A zmeniť..“

 

Robíte to zadarmo, z lásky k mestu, v ktorom ste vyrástli, je to pre vás stále dostatočne motivujúce?

„Určite, aj to, že ľudia sa aj vďaka našim aktivitám trochu prebúdzajú, uvedomujú si, že sú to dôležité témy. Spoznali sme aj veľa ľudí, ktorí sa tomu venovali, len to niekde padlo, lebo to nevedeli uchopiť. Taká tá spätná väzba, že je super, že to robíte, je veľmi vďačná. To je taká motivácia, ale, samozrejme, sú momenty, ktoré nás vyčerpávajú a aj sa hádame, ale to patrí k tomu.Tešíme sa však, že na tie naše diskusie a výstavy chodí veľa ľudí, aj mladších, aj starších, je fajn vidieť, ako tie staršie generácie predávajú vedomosti mladšej. Je to unikátne, lebo toto nie je bežné, nie sú na to príežitostosti."

 

Akým smerom by sa ideálne mohlo uberať naše mesto?

„Ideálne by bolo, ak by v tom územnom pláne bolo vidieť, že ide o celé to mesto, ako o komplex záujmov, nie, že si každý sleduje to svoje, individuálne záujmy, ale aby sme sa pozerali na to spoločné. Aby sme si uvedomili, že sme v 21. storočí, teda menej áut a viac kvalitných priestorov“