Túto sobotu sa vydáva moja najlepšia kamarátka. Smeje sa, že jej na staré kolená preskočilo. Lebo nemáme úplne typický svadobný vek, všakže. 

Určite sa rozplačem. Ach,  ten pocit, keď z vás špirála urobí do minúty strašidlo. Ale darmo, preskákali sme spolu kadečo. Pamätám, ako jej opuchli pery po uštipnutí hmyzom a ja som s ňou letela na pohotovosť.

 

Diazepam na rozveselenie

Pichli jej diazepam na upokojenie, nejakú vyššiu dávku a vraj bude spať ako zabitá. O tretej ráno 
sa ešte smiala a tancovala. Doteraz neviem, čo jej pichli, ale viem, že som sa vôbec nevyspala. Opuch z jej pier prešiel na moje viečka. 

A keď sa raz rozpadala moja duša na márne kúsky, prišla ona s pyžamom, koláčmi, fľašou vína a DVD-čkom.  Zliepala tie črepiny pomaly a starostlivo, až ma dala dokopy.  

Ach a ako som jej išla reklamovať topánky, lebo sa bála predavačky  a ako mi ona urobila nákup, keď ma sklátila horúčka....

 

Krízová stránka priateľstva 

Nedávno som si uvedomila, že sa s najlepšími priateľkami stretávam často v krízových situáciách. Posledné stretnutia sa odohrali na cintoríne, v nemocnici, na pohotovosti, u detskej lekárky. Pomáhame si vybaviť pre deti vyšetrenie,  sedíme v čakárňach. Zachraňujeme si životy aj duše. 

Alebo sa lúčime s tými, ktorí nám spoločne boli blízki. A potom si dáme opäť spicha pri ich hroboch, zatiaľ čo naše deti zbierajú vosk na voskové figúrky a behajú okolo pamätníkov. Táto krízová stránka priateľstva má niečo do seba. Lebo život nie je jednoduchý a priateľstvo zvyšuje šance na prežitie.

Spomínam si na vetu Haliny Pawlovskej: “ Viete ako spoznáte najlepšiu priateľku? Keď jej zatelefonujete, že vás naštval manžel, do hodiny sa objaví pri vašich dverách so zrolovaným starým kobercom a opýta sa: „Tak, kde je?“

Túto sobotu sa moja najlepšia priateľka vydáva. A ja jej veľmi prajem, aby to manželstvo bolo šťastné. A nielen preto, že my doma nemáme žiadne koberce.