V roku, keď Jusra Mardiniová urobila v plaveckom bazéne národný rekord, sa v Sýrii začali protesty proti prezidentovi Bašarovi Asadovi. Z protestov bola občianska vojna a dom Jusry Mardiniovej kompletne zničili.

Minulý rok v lete aj so svojou o tri roky staršou sestrou Sarah zo Sýrie utiekli.   

 

S otcom Ezzatom Mardinim.

 

Tri hodiny ťahali čln

Utiekli do Bejrútu a potom do Turecka. Tam zaplatili pašerákom, aby ich preplavili cez more do Grécka. V člne pre sedem ľudí sedeli dvadsiati. Keď čln prišiel o motor, hrozilo, že sa utopia. Z 20 ľudí nevedelo 17 plávať. „Hovorila som si, že by to bola naozaj hanba, ak by som sa utopila a som plavkyňa,“ povedala podľa denníka The Guardian 18-ročná Jusra Mardíniová neskôr na tlačovej konferencii v Berlíne.

A tak skočili do mora - Jusra, jej sestra a ešte jedna žena. Tri hodiny ťahali čln, až všetkých dostali do bezpečia na ostrov Lesbos. Odvtedy Jusra nenávidí otvorené more.

 

 

Vo vode nie sú rozdiely

Dnes Jusra trénuje v plaveckom bazéne tímu Wasserfreunde Spandau 04 v Berlíne. Dostala sa tam náhodou, keď sa tlmočníkovi zverila, že rada pláva. Denne trávi v bazéne štyri až päť hodín. „Vo vode nie sú rozdiely. Nie je dôležité, či ste utečenec, Sýrčan alebo Nemec. Je len voda a tvoji súperi v bazéne,“ povedala Jusra nemeckým médiám.

Nepláva len tak, plní si svoj sen. Chce sa dostať na olympiádu do brazílskeho Rio de Janeiro. „Snívam o tom od mojich desiatich rokov,“ hovorí Jusra. Je si vedomá, že je pre mnohých ľudí na úteku nádejou. „Chcem, aby na mňa boli všetci utečenci hrdí. A chcem takto všetkým ukázať, že hoci to máme teraz ťažké, dokážeme veľké veci,“ hovorí.

 

 

Na olympiádu nemôže ísť za Sýriu, ale mohla by nastúpiť za tým utečencov, Refugee Olympic Athlete Team. „Čo sa týka jej výkonov, od septembra sa veľmi zlepšila, zaplávala rýchlejšie časy, než boli dva sýrske rekordy. Určite myslíme viac na Tokio ako teraz na Rio, ale o všetkom sa rozhodne v júni,“ povedal podľa Frankfurter Allgemeine Zeitung jej tréner Sven Spannekrebs.

Na letnú olympiádu do Riu de Janeiro vyberú päť až desať atlétov, ktorí museli utiecť zo svojej krajiny. Budú bojovať o medaile bez národného tímu, bez národnej zástavy a bez národnej hymne. „Budú symbolom nádeje pre všetkých utečencov a svet upozornia na veľkosť tejto krízy,“ povedal Thomas Bach, predseda Medzinárodného olympijského výboru. Nominácie oznámia v júni. 

 

 

 

Prečítajte si aj Mame a trom dcéram vzala vojna v Sýrii priveľa