Tablo

 

Najviac môj prechod z tlačených novín na webovú stránku prežívala mama. Noviny si kupovala a dlhé roky mi poctivo vystrihovala články. Ale webová stránka bola pre ňu celkom nový, neobjavený svet. S počítačom robiť nevedela, internet doma zavedený nemali. Sťažovala sa mi, že nevie čítať, čo píšem.

Ibaže moja mama nevie byť nešťastná a nečinná viac ako tri dni. Aj keď už je na dôchodku roky, má tempo, ktoré je pre mňa vražedné, hoci ona starne a ja by som mala byť na vrchole síl produktívneho veku.

Než jej ráno o pol ôsmej zavolám, už má za sebou ranný nákup čerstvého pečiva pre vnúčatá, ktorým robí desiatu, hoci sú už dávno dospelé a sebestačné. Je oblečená a upravená ako dáma, aby po našom telefonáte mohla hneď vyštartovať do ulíc. Stále sa o niečo zaujíma, niečo vybavuje a niekomu pomáha. Ak ju nezastihnem ráno, už ju zväčša nezastihnem. Lebo venčí psa, vypomáha v domácnosti môjho brata, je s bývalou kolegyňou na prednáškach o histórii mesta, išla pichnúť injekciu chorému susedovi alebo rieši finančné problémy inej susedy.

Ešte predtým zastupovala majiteľov bytov v našom paneláku, mala na starosti platby, výťahy a sťažnosti susedov, ktorí si z nej častokrát urobili bútľavú vŕbu. S mojou mamou nemôžem len tak prejsť po ulici, aby nás nezastavilo pár ľudí a musím niekedy dlho čakať, kým sa s ňou budem môcť rozprávať aj ja.  

Proste, nie je výzva, do ktorej by sa moja mama nepustila. A inak to nebolo ani s internetom a mojou webovou stránkou. Naučila sa základné pojmy, nechala si internet zaviesť a potom uháňala vnúčatá, aby jej kúpili počítač alebo notebook. Hocijaký, len nech sú veľké písmená. A to je jediné, s čím moja mama naozaj bojuje. Tablet, ktorí jej kúpili, volá po svojom – tablo.

To na mojej mame obdivujem najviac. Do každej novej skúsenosti dá kúsok zo seba. Lebo to najlepšie na nej je energia a humor aj v situáciách, keď sa iným nechce vstať z postele.

Aj dnes jej budem volať. Som zvedavá, čo nové si na table prečítala.

 

Prečítajte si aj Ťažký týždeň mojej dcéry

 

Ženy v meste