Úzke rifle sú out! V obchodoch sa to zatiaľ prejavuje len čiastočne, ale módni blogeri to dávajú jasne najavo. Treba nosiť plachťáky! Keď prišli zhruba pred 8 rokmi (alebo to bolo viac?) do módy takzvané skinny jeans, tak som si ich nevedela na sebe ani predstaviť. Tak rok som ich ignorovala, ale postupne sme si k sebe našli cestu. A rovnako ich asi milovali ženy na celom svete, lebo úzke rifle tu zostali veľmi dlho. Menila sa farebnosť, pribudlo roztrhanie, rozstrapkanie. Ale v podstate, všetky druhy, ktoré som mala doma, som mohla nosiť stále. Módni guruovia však skonštatovali, že trh s denimom stagnuje, lebo všetci nosia stále svoje obľúbené skinny jeans. Treba zmenu! Tak sa tento rok začali opäť nosiť široké – zvoňáky, plachťáky, volajte ich ako chcete.

Keď som v obchode uvidela figurínu, na ktorej boli široké jeansy, začala som sa smiať. Vybavili sa mi moje rifle z 90-tych rokov. Práve ma držalo obdobie návratu 60s a vyšila som si na ne kvietky. Boli tmavomodré, originálne a moje. Nosila som k nim jelenicové sako po babičke a batikové tričká. Obchody dnes opäť priniesli návrat k ére 60s a 70s. Prechádzam sa po obchodnom centre a neustále sa smejem. Čo by som za tieto veci dala kedysi! Dnes sa už k širokým rifliam ani batikovaným topom nevrátim.

Sú veci, ktoré sa hodia k určitému životnému obdobiu. A potom si už k nim nikdy nenájdete cestu. Za posledné roky som prestala slepo nasledovať módne trendy a vyberám si iba to, čo sa mi naozaj páči a sedí mi. Zrušila som výstrihy, lebo sa v nich cítim príliš prvoplánovo a vulgárne. Čiernu som nahradila tmavomodrou, osvojila som si minimalizmus, vyhodila tričká s nápismi. Sukne nosím o kúsok dlhšie a opätky nižšie. Tak, ako sa vyvíja naša osobnosť, mení sa aj náš šatník. Najradšej mám biele košele, tmavé úzke nohavice a sukne do áčka tesne pod koleno. Pásikavé tričká s lodičkovým výstrihom a baleríny. Tak, ako každá žena, našla som si svoj štýl.

Pamätám si na doby, kedy som experimentovala s účesmi aj farbami na vlasy, dokonca som mala aj melír, ktorý dnes pokladám za nevkusný. Ale to k životu patrí. Tak, ako sa nám dejú životné zmeny a obdobia stagnácie striedajú obdobia turbulencií aj my občas robíme náhle nezmyselné rozhodnutia, pri ktorých vymeníme šatník, alebo si ostriháme vlasy. Práve preto sa mi páči život po 40-tke. Bez ohľadu na to, či stagnuje denimový trh, bez ohľadu na to, že figuríny v obchodoch vyzerajú ako na Woodstocku, vy si stále nosíte svoje čierne skinny a bielu košeľu a cítite sa dobre. Už nenosíte oblečenie, ale to, čo vás pozdvihuje.  

 

Prečítajte si aj Päťdesiat rokov späť alebo šialené 60. roky