V dňoch, keď médiá priniesli zábery utopeného trojročného sýrskeho chlapca, ktorý chcel s rodinou odísť za slobodou a Európa hovorí o svojom zlyhaní, prestali české úrady utečencov označovať číslami napísanými na koži a začali im na rukávy dávať identifikačné pásky. Za označovanie ľudí Česko kritizovala celá Európa, pripomína totiž označovanie väzňov počas druhej svetovej vojny. Česko sa bránilo tým, že takýto postup bol najrýchlejší a pomáhal predovšetkým udržať pohromade rodiny utečencov.
„Procedúra nevyhnutne pripomína tú, ktorú používali nacisti k identifikácii väzňov v koncentračných táboroch,“ napísala agentúra AFP.
V rovnakom čase vyrástlo na Južnej Morave vo vnútri areálu opustenej väznice, v romantickom borovicovom háji, provizórne stanové mestečko pre utečencov. Miesto nevybralo ministerstvo vnútra náhodou. Je ideálne, pretože je blízko rakúskych a slovenských hraníc, odkiaľ utečenci do Česka prichádzajú najčastejšie. Proti stavbe tábora sa miestni búria. Boja sa, aké problémy mestu prinesú tisíce utečencov.
Prezident Zeman: Ako cunami
Postoje Čechov k utečencom sú veľmi odlišné. Zhodujú sa hlavne v tom, že je to veľký problém. Tak utečencov v septembrovom prieskume agentúry Focus opísalo 87 percent opýtaných.
Mnoho ľudí utečencov chápe a je pre ich prijatie. Veľa je však tých, ktorí migrantov nechcú, a ich postoje sa šíria sociálnymi sieťami, usporadúvajú sa demonštrácie proti vládnym rozhodnutiam a protiutečeneckú náladu je v českej spoločnosti jasne cítiť. Podľa niektorých migrantov nemá Česko medzi nimi príliš dobrú povesť. Snažia sa preto touto nepriateľskou krajinou len rýchlo prejsť. "Niet sa čomu čudovať, žiada sa povedať. Ktorý utečenec by chcel zostať v krajine, ktorou preteká nepriateľstvo ku všetkému cudziemu, ktorej hlava štátu otvorene šíri anti-islamskú xenofóbiu a nepriateľstvo voči utečencom?“, pýta sa vo svojom blogu jeden z najvýznamnejších českých politológov Jiří Pehe.
Česká hlava štátu tento týždeň označila príliv utečencov za katastrofu podobnú cunami a varovala pred tzv. nasávacím efektom. "Podobáme sa turistovi v Thajsku, ktorý si chce odfotiť takú malú vlnku. A je to to posledné, čo urobí,“ prirovnal prezident Miloš Zeman vlnu utečencov k cunami, ktorá Česko prevalcuje.
Na druhej strane podpísalo v Česku 1 400 českých vedcov a študentov vedeckých odborov Výzvu proti strachu a ľahostajnosti. Kritizujú v nej xenofóbne a extrémistické nálady v krajine. "Sme znepokojení prudkým nárastom xenofóbnych nálad v spoločnosti a aktivitou extrémistických skupín, ktoré nemajú dostatočnú protiváhu. Radikalizácia spoločnosti cez strach je podľa nás jedno z najväčších nebezpečenstiev, ktoré nám v súvislosti s imigračný krízou hrozí. Táto téma musí byť predmetom diskusie, tá sa však musí viesť s chladnou hlavou a na základe faktov," píše sa vo výzve.
Po septembrovom prieskume hovorí agentúra Focus hlavne o strachu medzi Čechmi. „Aj keď sa dá u populácie vysledovať ochota k istým formám pomoci utečencom, ako hlavnú tendenciu v celej tejto problematike môžeme označiť strach - strach z iného či neznámeho,“ napísala k prieskumu agentúra Focus.
Zapojí sa aj cirkev
Do konca roka 2017 prijme Česko podľa vládneho rozhodnutie 1500 utečencov. Zhruba 1100 ľudí by malo Česko prevziať od krajín EÚ, ktoré bojujú s veľkým náporom migrantov. Vysídlenci by tak mali prísť najmä z Talianska a Grécka, 400 potom z táborov na Blízkom východe. O tom, akých utečencov Česko prijme, spolurozhoduje tiež cirkev. "Budeme sa postupne učiť. Nie sme tými, ktorí hovoria: Vybrať len kresťanov. Chceme, aby to bolo úspešné. Kresťania sú tí, s ktorými je potrebné začať. Ako o druhom kroku by som hovoril napríklad o jezídoch. Musíme ísť postupnými krokmi, pretože naše spoločnosť sa musí tiež učiť byť otvorená, "hovorí generálny sekretár Českej biskupskej konferencie Tomáš Holub.
Vybraní ľudia podstúpia bezpečnostnú previerku, začnú sa okamžite česky a zoznámia sa s miestnymi podmienkami života. Po príchode do Česka strávia nejaký čas v utečeneckých zariadeniach, potom už dostanú azyl a presťahujú sa do vybraných miest a obcí. "Snaha je proces čo najviac skrátiť a ľudí zapojiť do českej spoločnosti. Tri mesiace sú úplné minimum. Štandardne počítame so šiestimi mesiacmi," tvrdí štátny tajomník pre európske záležitosti Tomáš Prouza.
Prečítajte si aj Na viedenskej Westbahnhof majú všetko pripravené, ale utečenci nechodia
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.