Odísť z firmy, ktorá je na vrchole, kde ste ako HR manažérka mali na starosti  800 ľudí, to teda potrebuje kus odvahy.

"V čase keď som odchádzala, spájal sa T-Mobile so  Slovak Telecom.Telecom mal  inú históriu a procesy ako T-Mobile, tak som sa rozhodla skúsiť niečo iné v americkom Amazon. Napriek tomu, že pôsobil na Slovensku, pracoval výlučne podľa americkej kultúry, ktorá mi nebola až taká blízka. Po 15 rokoch vo veľkých korporáciách som potrebovala radikálnu zmenu. Kolosy ma totiž pohltili úplne celú. Toľko firemných slengov som používala, že mi už priatelia nerozumeli. Veľa ľudí mi hovorilo, že preboha, veď to už nie si ty!  Veď ty už ani nerozprávaš normálne! Uvedomila som si, aká som už z korporácií domotaná a že je čas niečo zmeniť.  Prišiel za mnou kamarát Michal a hovorí mi, poď pracovať do malej vzdelávačky. A bolo rozhodnuté  (smiech)."

 

Odišli ste do malej žilinskej firmy s dvoma ľuďmi. To musel byť šok.

"Tiež som si to nevedela predstaviť. Veď som manažovala stovky ľudí. Malá firma má ale svoje čaro. Kým vo veľkej korporácii začínate niekde od D a končíte pri F, v malej je to od A po Z. Veď keď som si potrebovala niečo vytlačiť, aj ten papier som si musela kúpiť sama.( smiech). Vo veľkej firme sa máte aj o koho oprieť. V malej je všetko na vás. Bolo to  pre mňa ťažké, lebo vo vzdelávaní si malé firmy veľmi ťažko nájdu klientov. Veľké firmy sú totiž presvedčené, že na to potrebujú opäť iba veľkú korporáciu pre referencie a „myslia si , že ich lektori sú lepší“ , čo samozrejme nie je pravda.  Ale zasa bolo veselo. Veď som o efektivite pracovného času vzdelávala aj traktoristov. Pekne som ich naložila do autobusu, odviezla, vzdelala, dala im najesť a zasa ich priviezla na pole. Mám na to skvelé spomienky!"

 

Prečo ste s tým teda skončili?

"Časom sme si položili otázku, čo očakávame od života. A Michal opäť prišiel s novou myšlienkou. Hovorí mi, že toto tu zvládne aj niekto iný, mám nápad!  Ja, že OK.  A tak som sa, ani neviem ako,  ocitla v 43 rokoch v Start Upe, kde sme rok rozvíjali myšlienku z oblasti technologických inovácií. Pracujeme na niečom, čo tu ešte v takomto rozsahu nikto nevymyslel. O to to máme ťažšie, že sa nemáme od čoho odpichnúť, pretože je to absolútne nová prevratná vec na zelenej lúke."

 

 

Na trh ste vstupovali pod značkou DOCKitIN. Ak to preložím, je to niečo ako dokumenty spracované počítačom a zamknuté.

"Digitalizujeme akékoľvek dokumenty a následne sa o ne staráme. Akýsi ich manažment, správa. Napríklad. Máte domácnosť, v nej dokumenty, ktoré takmer nikdy neviete nájsť keď ich potrebujete , od rodných a sobášnych listov až po hypotéky či poistky. V tom lepšom prípade ich máte v šanónoch.   Napríklad nejaká domáca pani Vierka. Vierka sa stane našim klientom. Prídeme k nej domov s našimi špeciálnymi vrecami, do ktorých nám nahádže všetky svoje dokumenty . Odvezieme ich, všetko zdigitalizujeme a z každého dokumentu, aj desaťstranového, napríklad zmluva s mobilným operatérom ,  urobíme výber tých najdôležitejších informácii z textu, napríklad dokedy zmluva platí atď, všetko zdigitalizujeme a dokumenty uložíme do nášho prísne stráženého trezoru . Vierke všetky jej dokumenty sprístupníme v aplikácii do mobilu.  Čiže, keď bude čokoľvek potrebovať, všetko má v mobile a vytiahnuť si to môže kedykoľvek a dôležité informácie ma prehľadné uložené, nemusí ich hľadať na niekoľkých stranách dokumentu."

 

To vyzerá ako služba snov všetkých domácností.

"Aj ja si to myslím ( smiech).  Keďže sme vyvinuli mobilnú aplikáciu,  ktokoľvek si zo svojich dokumentov ľahko vyhľadáva a ešte jednoduchšie odošle požiadavku kde potrebuje. Takže, by to naozaj mala byť služba snov. Pani Vierka iba  označí dokument, pošle napríklad manželovi, nemusím písať žiadny mail, ani pripínať prílohou, na všetko stačí jeden klik zdieľať. Jedno tlačidlo nášmu notárovi a do 24 hodín má vybavené notárske osvedčenie. Samozrejme aplikáciu musel niekto vyvinúť  a ja som to nebola. (smiech) . Vyvíjali ju práve chalani v našom Start Upe. Od niektorých som aj o viac ako 20 rokov staršia. Ja im svojim jazykom hovorím, ako si to predstavujem, a oni sa snažia kódovať. Dnes sa už smejeme, že ja , netechnický človek im tam hovorím svoje predstavy tak jednoducho, že niekedy to urobia, vraj  kvôli mne,    tak zjednodušene, že som to až tak ani nemyslela.! (smiech) . Potom sa smejú, že keď som to pochopila ja, musí to už každý! (smiech) .  Nikdy som nič podobné neriadila, takže je to pre mňa relatívne  ťažké. Ale keď to porovnám zo začiatkom, tak už celkom slušne viem zadať úlohy aj programátorom, čo ma teší.  Veď kým som ich nestretla, nikdy som cez internet nič nekúpila. (smiech)."

 

Poplakali ste si už v noci, že ste sa na to dali?

"Ešte ani raz. Zatiaľ sa stále usmievam."

 

 

Mám z vás pocit, že po korporáciách je svet Start Upov ako druhá planéta. Zažívate druhý, nový život?

"Dnes to tak už nevidím. Pretože to pracovné nasadenie v korporácii je naozaj vysoké. Rovnako však aj v Start Upe, ak nie vyššie. A ešte aj s obrovským nadšením, ktoré sa, samozrejme, po vstupe na trh môže zatriasť.  Chalani sú ale fantastickí. Majú 24 hodinové nasadenie. Samozrejme musia aj spať, ale  v Start Upe sa na projekt myslí 24 hodín.  To je ten obrovský rozdiel, pretože v korporácii pracujete  12 hodín denne, ale prídete domov a už na ňu nemyslíte, lebo úúúúúrčite bez vás prežije. Na milión percent! Ak však zabudnete na Start Up  , tak je ohrozený váš cieľ, aj keď reálne nepracujete 24 hodín."

 

Museli ste pri vývoji aplikácii DOCKitIN zažiť veselé chvíle. Predstavujem si,  ako psychologička komunikuje s mladými programátormi, o ktorých sa hovorí, že žijú vo vlastnom svete.

"Pravdou je, keď im poviem napríklad, že chalani, ale to je úplne jedno, či to budem zdieľať s jedným človekom, alebo s celou rodinou , veď aký v tom je rozdiel, tak sa na mňa s hrôzou obrátia, že TAK TO TEDA VEĽKÝ!!!  Vtedy sa chytajú za hlavu. (smiech) .Často celá nadšená rozrazím dvere Start Upu a oni ma schladia takmer okamžite. Slovami, že preboha veď to úplne naruší väzbu kódu, databázy a podobne. Musím sa vtedy stiahnuť a nechať to na nich. (smiech).!"

 

 

Máte 44 rokov a za sebou neuveriteľné manažérske pozície. Napriek tomu ste si život otočili o 360 stupňov a opäť začínate tam, kde ste po škole začínali. Dokáže potlačiť skúsená manažérka svoje ego a spoľahnúť sa na o dvadsať rokov mladších ľudí?

"(Smiech) Nóóóóó....áno. Na začiatku to bol šok. (smiech).  Museli sme sa naučiť sa akceptovať navzájom. Samozrejme na svoje ego si musím dávať obrovský pozor . Priznám sa, že niekedy mi bolo až do smiechu z ich reakcií. Pramenili však z málo pracovných skúseností, nie odborných. To je fakt. Istá dávka seniority je potrebná aj v Start Upe.  Aj ten musí mať disciplínu.   Práve pre jej nedostatok veľa z nich po roku či dvoch končí. Našťastie, pochopili sme to všetci.  Chalani už chápu, že musíme mať pravidelné stretnutia, že nesmú dlho trvať, že si úlohy musíme zadávať a  kontrolovať  a keď sa jeden deň vyberieme jedným smerom, nemôžeme sa na druhý pustiť iným.  A na to som tam ja, aby sme udržali správny smer DOCKitIN.  Chalani to našťastie chápu. Michal ich poznal a tak sme vedeli , že mladíci majú určitú dávku disciplíny v sebe nakódovanú. (smiech). Sú veľmi tvoriví a snaživí. Vidia ďalej ako ja, ale niekedy je tam istá dávka naivity.  Čo je fajn, ale taký stred s realitou je potrebný udržať. Projektu som sa nebála. Bála som sa však toho prostredia, že sa nebudem v ňom cítiť sebavedome.  Človek si je istý, že niečo vie , ale v technologickom Star Upe s mojou profesionálnou minulosťou, to nebolo tak jasné, že to dám . Áno, bolo to po 40+ veľmi odvážne rozhodnutie."

 

 

Dôverujú vašej službe a tak vás podporujú viac ženy alebo muži?

"Aj keď investorom je muž, veľmi ma podporujú ženy. Samozrejme, medzi prvými boli kamarátky.  Obdivujú ma, že ony by to nedali. Naopak muži to berú, že no a?! Veď jasne, že to dáš. Veď niekoľkokrát za život treba zmeniť smer! Berú to prirodzenejšie."

 

To znamená, že technickej novinke dôverujú viac muži?

"Určite. Celej našej službe DOCKitIN. Ženy osloví služba, technológia zasa mužov,  lebo naša služba je kombináciou fyzického archívu,  elektronickej služby a mobilnej aplikácie. Takže dôvera je pre nás mimoriadne dôležitá."

 

Najviac otázok dostávate asi ohľadom bezpečnosti. Veď keby ste stratili vrece s mojimi dokumentmi, vlastne by ste ma zničili. 

"Samozrejme, veď DOCKitIn je na trhu absolútnou novinkou. Všetko vymýšľame podľa potrieb našich klientov. Ale ak raz sklameme ich dôveru, skončili sme.  Preto všetky papierové dokumenty máme v obrovskom podzemnom trezore, ktorý stráži SBS-ka.  Ovládame ho otlačkom prsta. Všade sú senzory pohybu, kamery, protipožiarna ochrana, aj proti vytopeniu. Ak má klient aj tak obavu, tak sa ho pýtam, kde má dokumenty uložené doma? (smiech).  Ktorá domácnosť má to, čo ja? (Smiech)."

 

 

Predsa len vašimi klientmi sú cudzí ľudia. Ako vám môžu dôverovať ? Veď máte celý ich život vo vreci.

"Pomôže mi jedine spokojný klient. Ak niekto povie, ja som s nimi veľmi spokojný, odkedy som u nich, už nikdy som nebol u notára, mám vyhrané.  Robíme aj právne preklady. Chceme ponúkať aj ďalšie služby, o ktoré bude záujem, napríklad zriadenie poštovej schránky u nás.  atď. Chcem pracovať tak, aby notári a prekladatelia chceli so mnou spolupracovať, lebo budeme mať najlepšie meno na trhu. Služba je revolučná a viem že si vyžaduje MEGA  dôveru klientov a tu si chcem získať."