Predložka zmení celý kontext. Bývať u rodiny a bývať v rodine nie je vôbec to isté. Keď dieťa pošlete na pár týždňov cez prázdniny k starým rodičom, ide k rodine a býva u rodiny. Je však čosi úplne iné, keď si dieťa zabalí pyžamo a obľúbeného plyšáka na jazykový pobyt v zahraničí, počas ktorého budú deti rozmiestnené v rodinách. Koncept vymyslený na ponorenie sa do inej kultúry, v inej krajine, byť súčasťou života cudzej rodiny. Počas niekoľkých dní či týždňov žiť s nimi. Prispôsobiť sa ich rannému rituálu, vidieť ich pyžamá a rozospaté oči, mobilizáciou svojich jazykových schopností sa snažiť zapojiť do diskusií počas večere, prispôsobiť sa ich chutiam a kulinárskym výmyslom. V cudzej posteli, v tme cudzieho domu, pod neznámou perinou, sa pritúliť k svojmu plyšovému zajacovi a vdychovať z neho vôňu domova.

Škola organizuje jazykové pobyty, počas ktorých sú deti ubytované v rodinách. Nie vašich, ani susedových, ale v neznámych anglických, nemeckých a španielskych rodinách v typických tehlových domoch miest, v ktorých ste nikdy neboli. Pred cestou vám zo školy pošlú papierik s adresou, ktorú po večeroch zvedavo zadávate do googlu a meno, ktoré zúfalo hľadáte na všetkých sociálnych sieťach. Alebo iný scenár je, že neviete ani adresu ani meno rodiny. Učitelia tak rozhodli, aby rodičia vopred nezisťovali, v akej štvrti ich dieťa bude bývať a dopredu nevyjednávali.

Čerešňou na torte vnorenia sa do života inej krajiny je odporučenie učiteľov, aby deti domov nevyvolávali, nech používajú mobily len na fotenie. Tentokrát ste radi, že dieťa neposlúcha a smskuje vám každé dve hodiny a ste vďační za jej aktívnosť na instagrame. Keď o desiatej večer zazvoní telefón, v okamihu zabúdate na únavu a kladiete tisíc otázok.

Zážitky z rodín v cudzích domácnostiach sú rôzne. Keď vám 11-ročné dieťa telefonuje s plačom z Nemecka, že sa v tej rodine bojí a nevie spať, lebo tá pani je celá potetovaná a má oranžové vlasy.  Napriek všetkej vynaloženej snahe dieťa po telefóne upokojiť, po troch dňoch švagor odšoféroval 200 km a išiel dcéru od neznámej rodiny vyzdvihnúť.

Po týždni v Anglicku dievča s nadšením hovorí, že ani sa jej nechcelo odtiaľ odísť. Tá pani bola veľmi sympatická, matrac na posteli tak mäkký, na večeru bola pizza a štrúdla, ráno na výber medzi toastami a cereáliami a predstav si, mami, neuveríš, má podpis originál od Beatles a je maliarka, po celom dome má povešané obrazy. Aj som dúfala, že jeden maličký obrázok mi daruje, ale na rozlúčku mi dala iný darček. Z kufra vyberá ružové strúhadlo s obrázkom hlavy Shakespeara.

V sobotu sme boli v daždi na trhu, kúpili kyticu klinčekov, zastavili sa v cukrárni na čaj, na obed upiekli kura, uvarili karfiol a mrkvu a pomedzi klbčenia sa chlapcov za stolom, dievča povedalo, že jej chýbala vôňa našej kuchyne. Nech ju hociako skloňujeme, rodina je len jedna.

 

.

Prečítajte si aj Nezísť z cesty