V školách by mal pribudnúť nový predmet. Volal by sa Príprava na starnutie. Decká v škole vždy chcú byť staršie. Niekto by im mal vysvetliť, ako hlboko sa mýlia. Chcú byť viac cool, chcú ísť na diskotéku, môcť tam zostať až do rána. A to im vraj zariadi ten pribúdajúci vek.

Chcú robiť všetko to, čo (asi až na pár drobností) keď budú naozaj starší, už robiť chcieť nebudú. Ostať na diskotéke až do rána chcú najviac tí najmladší. Starší proste už tých diskoték prežili viacero a vedia, že také terno to tam ráno o pol štvrtej veru nie je. A najmä to ranné vstávanie potom.

Školákom to vždy starší rozprávajú, ale nikto z nich tomu neverí. Proste majú pocit, že ich sa to starnutie netýka. Možno, keby sa im to vysvetlilo nejako sofistikovanejšie, možno by im došlo, že na všetko príde čas.

No nie, teraz vážnejšie. Aj keď s tým predmetom by sa to naozaj malo premyslieť.

Ženy v meste prišli na web, aby si svoje čítanie našli aj ženy, na ktoré sa doteraz nejako zabudlo. Keď som dávnejšie pracoval v jednom veľkom vydavateľstve, vysvetľovali mi tam, že cieľovka webu pre ženy je 13 až 25 rokov či tak nejako. Tých 13 tam bolo určite. Zrejme tam mali v pláne písať o tom, že tie diskotéky ráno o štvrtej… No nič.

Cez víkend nám na facebooku Žien v meste pod článkom: Život sa začína po štyridsiatke pribudol jeden smutný komentár. Píše sa v ňom, že milé štyridsiatky “veľmi sa netešte. Ak náhodou z nejakého dôvodu stratíte prácu, ťažko sa zamestnáte. Už päťdesiatničky s tým majú problém.”

Samozrejme, prísť o prácu je vždy problém. Prísť o prácu pár rokov pred dôchodkom je niečo, čo nikto neželá nikomu. Ale je to človeku príjemnejšie, keď si povie, že veď do dôchodku mám ďaleko. Všetci vieme, že s tým treba iba zabojovať, čo iné sa s tým dá robiť?

Ale aký má zmysel tým strašiť? Ako pomôžeme iným ženám, ak ich budeme “vystríhať”, aby sa len náhodou netešili zo života?

Akoby sa človek po štyridsiatke nemohol tak nejako tešiť, že tie celé odžité desaťročia neznamenajú, že už sa ma pripravovať skákať do truhly. A čo bráni ľuďom po päťdesiatke, aby premýšľali rovnako?

To volebné heslo, že ľudia potrebujú istoty, na nás vyskakuje všade. Bolo by skvelé, ak by nám už v škole vysvetlili, že život je len jeden a je celý len náš. Každá jeho minúta stojí za prežitie a čím viac smutného strašenia, tým menej skutočnej radosti.

Tú radosť treba s pribúdajúcim vekom o trošku viac hľadať ako keď má človek sedemnásť. Ale každý si ju zaslúžime nájsť rovnako a každý deň.

.

Prečítajte si aj Pre deti je Minecraft fenoménom, učitelia majú obavy využiť hru v škole